Členské krajiny, vrátane Slovenska, dosiahli dohodu o predĺžení termínu na splnenie cieľa obranných výdavkov vo výške 5 % HDP z pôvodných piatich na desať rokov, teda do roku 2035. Prezident Peter Pellegrini zároveň potvrdil, že Slovensko bude trvať na zachovaní suverenity a rozumnom plánovaní investícií s dôrazom na infraštruktúru a bezpečnosť, bez tlačenia na rýchle a masívne zbrojenie.
Slovensko spolu s ďalšími členskými krajinami NATO získalo viac času na splnenie cieľa zvýšiť obranné výdavky na úroveň piatich percent HDP. Namiesto pôvodného termínu piatich rokov majú krajiny na dosiahnutie tohto cieľa až desať rokov, čo znamená možnosť rozloženejšieho a udržateľnejšieho rastu výdavkov na obranu.
„Ak všetci členovia budú v stredu za stolom súhlasiť so záverečnou deklaráciou, Slovensko nebude jedinou krajinou, ktorá jej prijatiu bude brániť,“ vyhlásil Pellegrini a zdôraznil, že slovenský postoj je jednotný. Dodal, že stanovisko krajiny bolo konzultované aj s vládou, píše TASR.
Predĺženie termínu do roku 2035: Rozumná dohoda pre všetkých
Prezident Pellegrini zdôraznil, že Slovensko bude pri plnení tohto cieľa zachovávať svoju suverenitu a rozhodovať sa podľa vlastných finančných možností.
Slovensko podľa jeho slov stále trvá na predĺžení lehoty na splnenie stanovených cieľov a zároveň si vyhradzuje suverénne právo rozhodnúť, či to umožnia verejné financie na zvýšenie obranných výdavkov. „Ak áno, primárne bude SR preferovať výdavky do duálnych projektov ako zlepšenie infraštruktúry.“
Prioritou zostáva investícia do duálnych projektov, ako je zlepšenie infraštruktúry – železníc, mostov či zdravotníckych zariadení, čo je kľúčové pre bezpečnosť a fungovanie krajiny na východnom krídle Aliancie.
Slovenská vláda a prezident vyzdvihujú, že v schválených záveroch samitu nie je stanovený konkrétny ročný objem zvýšenia výdavkov, čo dáva štátom flexibilitu. Pellegrini jasne uviedol, že Slovensko neplánuje „masívne zbrojenie“ bez zohľadnenia svojich možností a priorít.
„Slovensko nejde zajtra súhlasiť s masívnym zbrojením,“ povedal.
Pravidelná revízia cieľov
Na samite sa dohodlo aj pravidelné prehodnocovanie stanovených cieľov v roku 2029, aby sa zistilo, či sú stále relevantné a či ich krajiny dokážu plniť. „Či majú svoje opodstatnenie, či vôbec sa ich darí a koľkým krajinám napĺňať, a možno sa budú aj revidovať,“ dodal.
Slovensko sa zatiaľ zameria na plnenie svojich záväzkov a rozvoj schopností potrebných pre členstvo v NATO.
34. samit NATO v Haagu privíta lídrov všetkých 32 členských štátov vrátane amerického prezidenta Donalda Trumpa, ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a ďalších významných predstaviteľov z celého sveta. Novým generálnym tajomníkom NATO sa stane bývalý holandský premiér Mark Rutte.
