Trumpova Rada mieru má dnes svoju premiéru. Na jej zasadnutie odletel do Washingtonu aj slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer-SD). Aj keď sme členstvo v Rade odmietli, budeme – podobne ako Česko – jej pozorovateľom.
Slovensko je jednou z krajín, ktorá odmietla stať sa členom Rady mieru. Nakoniec úplne chýbať predsa len nebudeme: „Ako vláda Slovenskej republiky už rozhodla, Slovensko sa nepripojí k Rade mieru, ale prijali sme pozvanie ako pozorovatelia, pretože nám záleží na tom, aby všetky orgány vytvorené na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 2803 viedli k mierovému usporiadaniu na Blízkom východe a predovšetkým v Pásme Gazy,“ informoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD).
Mandát Slovenska bude v Rade mieru podľa Blanára pozorovateľský. Na zasadnutí budeme chcieť odprezentovať postoje SR: „V súčasnosti vidíme jedinú iniciatívu, ktorá môže priniesť mierové usporiadanie, a to je iniciatíva, ktorá vznikla z americkej administratívy prezidenta Donalda Trumpa s podporou dvoch rezolúcií na pôde OSN… Ak budeme môcť prispieť, tak to veľmi radi urobíme, ale určite sme naladení tak, aby sme podporovali túto mierovú iniciatívu, ktorá bola potvrdená rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN,“ doplnil Blanár.
Nateraz nie je jasné, koľko krajín členstvo do rady mieru prijalo, ani koľkí zaplatili miliardové vstupné. Informácia o tom, že na rokovanie pôjdeme ako pozorovatelia, sa objavila po návšteve amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia v Bratislave.
„Sme mierová krajina a sme rovnako mierová vláda, čo presadzujeme vo všetkých konfliktoch a budeme v tom pokračovať, pretože diplomacia je predovšetkým o dialógu,“ vyhlásil Blanár.
Poslankyňa NR SR Vladimíra Marcinková (SaS) však hovorí o hrubom zavádzaní verejnosti.
„Najskôr vláda odmietne účasť v Trumpovej Rade mieru ako nedemokratickú iniciatívu, ktorá vraj nahrádza OSN, a o pár týždňov tam minister Blanár ide ako pozorovateľ. Ak tam pošlete ministra zahraničných vecí, legitimizujete to. To nie je technická účasť, to je politické rozhodnutie,“ reagovala na Blanárovu cestu do USA Marcinková.
A to nie je jediná kritika, ktorú opozícia vláde venovala. Poslanec NR SR Juraj Krúpa (SaS) v predvečer výročia vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu upozornil, že posledné kroky vlády sú jasným signálom nebezpečného smerovania.
„To, čo sme videli v posledných dvoch rokoch, je protislovenská aktivita Roberta Fica v línii ruských záujmov. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa verejne zhoduje s Robertom Ficom v postojoch k Ukrajine. Čím bližšie sa Slovensko dostáva k Rusku, tým väčšie je riziko, že sa dostaneme pod jeho vplyv,“ vyhlásil na tlačovej besede Krúpa.
SaS: Strata dôvery aj investícií
Podľa neho je tzv. politika na štyri svetové strany len marketingový blud a pripomína, že má aj ekonomické dôsledky.
„Pozastavená šiesta platba z Plánu obnovy vo výške približne 600 miliónov eur je účet Roberta Fica za politiku doma aj v zahraničí. V Európskom parlamente sa diskutuje o Slovensku a odporúčania môžu smerovať až k obmedzeniu fondov. Pripomínam, že približne 80 percent verejných investícií je financovaných z eurofondov. Za viac ako dva roky vlády na Slovensko neprišla žiadna významná zahraničná investícia. Investori nám nedôverujú,“ dodal Krúpa.
SaS varuje, že zahraničnopolitické avantúry vlády môžu Slovensko stáť dôveru, investície aj bezpečnostné garancie.
„Za posledný týždeň vidíme dve veci – prehlbovanie nedôvery partnerov pre opakované klamstvá a podporu projektov, ktoré oslabujú medzinárodný poriadok. To je cena, ktorú Slovensko nemôže platiť za politické hry Roberta Fica,“ doplnil kritiku svojich spolustraníkov expert na zahraničnú politiku Ivan Novotný (SaS).
Šéf slovenskej diplomacie J. Balnár opozičným kritikom odkázal, že sú v rámci zahraničnej politiky stratení v čase a priestore.
„Viem si veľmi dobre predstaviť, keby sme do Rady mieru neprijali pozvanie ako pozorovatelia, tak by sa tiež uskutočnila tlačová konferencia, ale vtedy by nás zase kritizovali za to, že sme neprijali štatút pozorovateľa v Rade mieru a pritom stále hovoríme o mieri,“ uzavrel Blanár.
Oficiálne Radu mieru založil americký prezident Donald Trump počas Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose. Prioritne sa má venovať ukončeniu konfliktu a obnove v Pásme Gazy. Trump je doživotným predsedom Rady a má pri všetkých otázkach právo veta.
