Pripravovaný viacročný rozpočet Európskej únie po roku 2027 zásadne mení spôsob, akým sa budú financovať verejné investície. Krajiny, ktoré sa dlhodobo spoliehali najmä na eurofondy, čaká náročná skúška. Slovensko medzi ne patrí – a podľa analytika Národnej banky Slovenska nie je na túto zmenu pripravené ani finančne, ani systémovo.
Európska únia plánuje v ďalšom rozpočtovom období zásadnú zmenu priorít aj mechanizmov financovania. Kým doteraz mali členské štáty relatívne stabilný prísun prostriedkov na infraštruktúru, regionálny rozvoj či poľnohospodárstvo, po novom sa dôraz presúva na reformy, nové výzvy a podmienené čerpanie.
Podľa analytika verejných financií NBS Mariána Labaja to znamená, že krajiny budú musieť oveľa viac zapojiť vlastné rozpočty. Slovensko však v tomto smere výrazne zaostáva a dlhodobo investuje z domácich zdrojov minimum.
Domáce investície na chvoste regiónu
Slovensko sa od vstupu do EÚ pri financovaní verejných investícií vo veľkej miere spolieha na európske peniaze. Problémom je, že vlastné verejné investície nedokážu pokryť ani základné opotrebenie existujúceho majetku – ciest, budov či infraštruktúry.
Podiel domácich investícií na HDP sa za posledných desať rokov pohyboval len medzi dvoma a tromi percentami a prakticky stagnoval. V porovnaní s krajinami, ktoré vstúpili do Únie v rovnakom čase, je Slovensko na úplnom konci rebríčka. Kým Česko investovalo z vlastných zdrojov v priemere o tretinu viac, pobaltské štáty dokonca až o dve tretiny.
Doteraz smerovala väčšina prostriedkov z rozpočtu EÚ do dvoch hlavných oblastí. Prvou bola politika súdržnosti, ktorá financovala cesty, železnice, školy, nemocnice, verejné budovy či podporu zamestnanosti. Druhou bola spoločná poľnohospodárska politika, založená najmä na dotáciách pre farmárov a projektoch rozvoja vidieka.
Po novom sa však tieto piliere majú zlúčiť do jedného nástroja, kde bude prístup k peniazom podmienený plnením konkrétnych reformných míľnikov. Podobný princíp už dnes funguje pri Pláne obnovy a odolnosti.
Peniaze až po splnení podmienok
Európska komisia chce týmto krokom zvýšiť efektivitu využívania spoločných zdrojov. Výsledkom však bude vyššia neistota v načasovaní čerpania. Financie nebudú prichádzať automaticky, ale až po splnení presne definovaných cieľov a podmienok.
Podľa Labaja to vytvára tlak na tzv. preklenovacie financovanie – teda potrebu dočasne pokrývať investície zo štátneho rozpočtu alebo z dlhu, kým prídu európske peniaze. Slovensko na takýto model nie je dostatočne pripravené.
EÚ zároveň čelí novým výzvam, ktoré si vyžadujú presmerovanie financií. Medzi nové priority patria technologická konkurencieschopnosť, adaptácia na zmenu klímy, obranný priemysel, bezpečnosť, energetika či dopravná mobilita.
To znamená, že na tradičné politiky, z ktorých Slovensko dlhodobo profitovalo, pôjde menej peňazí. Objem „garantovanej“ podpory sa tak pravdepodobne zníži a členské štáty budú odkázané viac na vlastné zdroje.
Analytik NBS upozorňuje, že slovenský verejný rozpočet dnes nevytvára dostatočný priestor ani na udržanie existujúcej infraštruktúry, nieto ešte na nové investičné impulzy. Zdroje, ktoré by štát dokázal vyčleniť z daní, sú obmedzené a systém plánovania verejných investícií je slabý.
Bez lepšej prípravy projektov, realistického rozpočtovania a dlhodobej stratégie nebude možné financovať veľké projekty, ako sú diaľnice, železnice, nemocnice či digitalizácia verejných služieb.
Čo musí Slovensko zmeniť
Podľa Labaja je nevyhnutné prehodnotiť štruktúru aj objem verejných výdavkov. Slovensko by malo vytvoriť priestor na financovanie investícií aspoň čiastočne z bežných príjmov štátu a pripraviť vlastný investičný plán pre oblasti, ktoré už eurofondy nepokryjú v dostatočnej miere.
Bez týchto krokov hrozí, že zmena európskeho rozpočtu odhalí dlhodobo prehliadaný problém – slabú schopnosť Slovenska investovať z vlastných zdrojov.
