Hoci Slovensko si od medzinárodnej ratingovej agentúry Moody’s udržalo známku A3 s výhľadom stability, v hodnotení zaznelo aj niekoľko varovných tónov.
Agentúra síce oceňuje náš rastový potenciál a stále prijateľnú úroveň verejného dlhu, no zároveň pripomína, že krajina má vážne slabiny – predovšetkým v oblasti verejnej správy, boja s korupciou a v tempe ozdravovania rozpočtu. Píše o tom Pravda.
Rast, členstvo v EÚ aj neistota z USA
Analytici pozitívne vnímajú výhody plynúce zo slovenského členstva v EÚ, ako aj schopnosť krajiny uhrádzať svoje záväzky. No externé faktory – napríklad možné colné bariéry zo strany Spojených štátov – ovplyvnili výhľad rastu HDP, ktorý agentúra odhaduje na 1,2 % v roku 2025.
Kritika: pomalé šetrenie, slabé inštitúcie
Moody’s upozorňuje, že slovenský štát napreduje pri konsolidácii verejných financií príliš váhavo. Slabé kontrolné mechanizmy a nízka dôvera v právny systém znižujú jeho odolnosť. Navyše, vysoký štrukturálny deficit sa podľa agentúry znižuje príliš pomaly, čo môže do budúcnosti zvýšiť náklady na obsluhu dlhu.
Kamenický: chyba je v predchodcoch
Minister financií Ladislav Kamenický sa k správe vyjadril v duchu obrany – podľa neho za súčasný stav môžu predchádzajúce vlády. Zdôraznil, že rating sa napriek tomu podarilo udržať, čo podľa neho potvrdzuje dôveru trhov: „Súčasná vláda zdedila ťažký stav a zároveň čelí silnej kritike opozície.“
Fiškálne opatrenia nestačia
Aj keď vláda prijala niekoľko balíkov na zvýšenie príjmov a od roku 2024 zaviedla nové dane, výsledky v rozpočte sa nezlepšili. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) očakáva tento rok schodok až na úrovni 5 % HDP – rovnako ako v roku 2023.
Dôvodom je, že okrem vyšších daní štát zároveň zvyšuje výdavky – napríklad na trináste dôchodky (takmer 1 miliarda eur) alebo všeobecnú pomoc s cenami energií (vyše 300 miliónov eur).
Ficova vláda oslabuje dôveru
Moody’s predtým znížila rating Slovenska pre zásahy vlády Roberta Fica do justície a médií. Tie vnímajú európske inštitúcie ako nebezpečné pre nezávislosť systému. Reakcia ministerstva financií bola vtedy ostrá – zníženie hodnotenia označili za politické, nie ekonomické.
RRZ: dávky musia byť adresnejšie
Podľa analytikov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Slovensko vynakladá obrovské sumy na dávky, ktoré neodlišujú chudobných od bohatých. „Štát by mal zvážiť cielenie sociálnej pomoci a prehodnotiť plošnosť dávok,“ tvrdí riaditeľ kancelárie RRZ Viktor Novysedlák.
Príkladom je daňový bonus na dieťa, ktorý si v dvojpríjmových rodinách možno optimalizovať tak, že ho čerpá ten s nižším príjmom – čo systém výrazne zaťažuje.
Rovnaký dôchodok pre všetkých?
Ďalšou oblasťou na možné úspory je vyplácanie rovnakých trinástych dôchodkov. Novysedlák upozorňuje, že „nezáleží na tom, aký dôchodok senior poberá alebo či ešte pracuje – trinásty dôchodok je rovnaký pre každého“. Výška dávky dosiahne v roku 2025 sumu 667 eur, čo podľa neho nie je vždy spravodlivé.
Inflácia opäť naberá na sile
Finančný tlak nepociťuje len štát, ale aj obyčajní ľudia. V máji 2025 inflácia medziročne narástla o 4,1 %, čo je najvyššia hodnota za posledný polrok. Výnimkou nie sú ani potraviny, ktoré patria medzi najviac postihnuté komodity.
