Členstvo v Európskej únii je aj o zodpovednosti. Nie o neustálom stavaní sa na zadné, ako to predvádza slovenská vláda. A už vôbec neprichádza do úvahy šafárenie so zdrojmi EÚ. Aj preto európsky parlament prostredníctvom dvoch samostatných misií zverejnil kritické zistenia týkajúce sa Slovenska.
Výsledkom je oficiálne varovanie, ktoré môže mať dosah nielen na financovanie zo strany Únie, ale aj na naše každodenné životy. Európski poslanci hovoria o vážnych pochybeniach slovenskej vlády, ktoré podľa nich oslabujú právny štát a narúšajú dôveru v spravodlivé a efektívne nakladanie s európskymi peniazmi.
Delegácie sa stretli s desiatkami zástupcov vlády, občianskej spoločnosti aj justície. Výsledok je znepokojivý. Kritika sa týka najmä zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, politického tlaku na novinárov, ale aj sporného využívania eurofondov, vrátane financovania súkromných víl vydávaných za penzióny.
„Peniaze európskych daňových poplatníkov nesmú končiť vo vreckách podvodníkov. Majú slúžiť ľuďom a pomáhať regiónom rásť,“ podal vyhlásenie europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorého slová priniesla Pravda.sk.
Riziká, ktoré môžu bolieť
Kontrolná misia EP odhalila viacero systémových problémov, ktoré môžu ovplyvniť nielen tok financií z EÚ, ale aj dôveru európskych inštitúcií voči Slovensku. Najviac kritizovaná je Poľnohospodárska platobná agentúra, kde podľa zistení chýbajú efektívne kontrolné mechanizmy a rozhodovacie procesy sú často neprehľadné. Obavy vyvoláva aj stav projektov určených pre rómske komunity. Mnohé z nich podľa správy nepriniesli reálny prínos a ich efekt bol sporný.
Medzi najvážnejšie výhrady misie patrí:
- oslabovanie právneho štátu a zrušenie dôležitých protikorupčných inštitúcií
- zastrašovanie novinárov a občianskych aktivistov
- zneužívanie eurofondov na neúčelové a súkromné projekty
Zistenia nadväzujú na vyšetrovania, ktoré už vedú inštitúcie ako OLAF alebo Európska prokuratúra. Slovensko je tak pod drobnohľadom nielen politickým, ale aj právnym. A dôsledky môžu pocítiť všetci obyvatelia. Napríklad znížením prístupu k európskym zdrojom, spomalením verejných investícií, ale aj stratou dôveryhodnosti.
Slovenská realita z pohľadu Bruselu
Okrem finančných otázok zazneli obavy aj o stav demokracie a slobody prejavu. Europoslankyňa Sophie Wilmésová upozornila, že Slovensko sa ocitá na hrane demokratického štandardu: „Slovensko je na ceste stať sa ďalším Maďarskom,“ vyhlásila počas zasadnutia výboru LIBE. Poukázala pritom na zásahy do nezávislosti súdnictva, politizáciu verejnoprávnych médií a prijímanie zákonov, ktoré môžu obmedziť činnosť neziskového sektora.
Občianska spoločnosť a médiá sú podľa správy vystavené nepriateľskému prostrediu. Investigatívni novinári hlásia pokusy o zastrašovanie, neziskovky sú pod administratívnym tlakom a hrozí im vysoké pokuty za formálne chyby. Aj preto bola atmosféra počas misie napätá a niektorí europoslanci čelili osobným útokom zo strany politických predstaviteľov.
Podľa delegácie nejde o pokus o trest, ale o snahu chrániť záujmy európskych občanov a podporiť právny poriadok. Ako to celé dopadne, ukážu najbližšie mesiace. Už na jeseň sa plánuje ďalšie hodnotenie situácie. Europoslanci však už teraz jasne dali najavo, že sledujú vývoj na Slovensku s veľkou pozornosťou.
