Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa opäť zamiešali karty svetového hospodárstva. Jeho nekompromisná colná politika a tlak na bezpečnostné výdavky otvárajú pre Slovensko množstvo otázok – od hrozby prepúšťania až po potrebu reagovať na meniace sa podmienky pre neziskový sektor. O výzvach pre ekonomiku v relácii Téma s Petrom Bielikom na TV Spark diskutovali prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová a prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.
S opätovným nástupom Donalda Trumpa do Bieleho domu sa oživila aj jeho konfrontačná obchodná politika. Tentoraz sa s plnou silou zameriava nielen na Čínu, ale aj na Európsku úniu – a tým aj na Slovensko.
„Keby sme sa opreli o predbežnú analýzu Národnej banky Slovenska, tak tá predikuje zhruba 20-tisíc pracovných miest, ktoré by mohli byť v ohrození,“ uviedla prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová. Ide najmä o automobilový a strojársky priemysel – nosné piliere slovenskej ekonomiky, ktoré sú silne exportne orientované.
Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov Rastislav Machunka dodáva, že ak sa Trumpove clá ešte viac rozšíria, môžu mať devastačný vplyv na celý hospodársky rast: „Ak sa rozpúta colná vojna medzi USA a zvyškom sveta, hrozí nám nulový rast a vážny výpadok v zamestnanosti.“
Zásadné je podľa neho to, že aj keď pracovné miesta zaniknú, nie je jednoduché nahradiť ich, najmä ak ide o vysoko špecializované pozície. „Máme síce 100-tisíc voľných miest, ale ich štruktúra nekorešponduje s tým, čo stratíme. A presúvať zamestnanca zo subdodávateľského reťazca do IT sektora nie je možné zo dňa na deň.“
Návrat šrotovného a pripravenosť na kurzarbeit
Obaja sociálni partneri však nechcú len pasívne sledovať vývoj. Navrhujú konkrétne opatrenia, ktoré by mohli pomôcť Slovensku zachytiť ekonomický náraz. Jedným z nich je návrat k šrotovnému – osvedčenému nástroju z čias finančnej krízy, ktorý pomohol udržať výrobu a dopyt po nových autách. „Zhodli sme sa na tom so zamestnávateľmi – šrotovné má zmysel, ale malo by sa riešiť na úrovni celej EÚ, aby to nebola nepovolená štátna pomoc,“ zdôraznila Uhlerová. Zároveň pripomína aj environmentálny aspekt: „Podporili by sme obnovu vozového parku, znížili emisie a pomohli bežným ľuďom získať nové vozidlo.“
Druhým pilierom pomoci by mohol byť kurzarbeit – systém, ktorý už Slovensko pozná z pandémie. „Ak príde k výpadku v automobilovom priemysle, chceme, aby firmy mohli zamestnancov udržať a prečkať ťažké časy. Financovanie je zabezpečené z fondu sociálneho poistenia,“ vysvetlil Machunka. Upozorňuje však na riziko zneužívania tohto fondu: „Máme podozrenie, že prostriedky boli použité na výplatu dôchodkov, a preto chceme od ministerstva práce presné dáta, koľko tam reálne je.“
Zbrojárstvo ako nádej, ale aj chaos bez plánu
Donald Trump opakovane tlačí na európske krajiny, aby zvýšili svoje výdavky na obranu. Z pohľadu Slovenska to môže byť príležitosť najmä pre strojárske podniky, ktoré majú know-how a tradíciu. „Áno, je to šanca. Ale zároveň varujeme: nemôžeme na jednej strane hovoriť o investovaní do zbrojárstva a na druhej strane firmy sektorovo zdaňovať,“ varuje Machunka. Zisky, ktoré podniky vytvoria, potrebujú na ďalší vývoj a investície.
Zásadným problémom je však podľa neho absencia akejkoľvek stratégie. „EÚ chce naliať peniaze do zbrojárstva, ale nevie kam. Kľúčové firmy sú už roky vypredané. Nemáme plán, kto čo vyrobí, kto to vyškolí a kto to bude vedieť vôbec použiť.“ A čo je ešte horšie, zbrojenie má aj environmentálne dôsledky. „Vidíme to na Ukrajine. Okrem ľudského utrpenia je to aj ekologická katastrofa. Ak chceme zbrojiť, musíme vedieť, čo robíme, inak to bude len ďalšia slepá ulička.“
Sporný zákon o mimovládkach
Popri ekonomických výzvach čelí Slovensko aj vnútropolitickému napätiu. Nový návrh zákona o mimovládnych organizáciách vyvolal ostrú kritiku zo strany odborov i zamestnávateľov. „Zákon sa dotýka aj nás, hoci sme občianske združenia. Ak prekročíme 35-tisíc eur ročne, musíme zverejniť všetky príjmy a ich pôvod. Tým pádom by každý členský príspevok musel byť zdokumentovaný,“ upozorňuje Uhlerová.
Podľa nej ide o zásah do práva na súkromie a členstvo v odboroch. „Zamestnávateľ nemá vedieť, kto je alebo nie je členom. To je zásah do základného princípu slobody združovania.“ Upozorňuje aj na chybný argument, že neziskovky by mali byť rovnako transparentné ako politické strany. „Politická strana usiluje o moc. Občianske združenie je nástroj občanov na presadzovanie záujmov, nie na ovládanie štátu.“
Konsolidácia, ktorú zaplatia tí nesprávni?
Slovenské verejné financie sa dostali do stavu, keď je nevyhnutné hľadať úspory. Vláda preto pripravuje ďalšiu vlnu konsolidácie zrejme cez vyššiu DPH, nové dane a zníženie sociálnych výdavkov. Machunka upozorňuje, že riešiť deficit na úkor podnikateľov a zamestnancov je zásadná chyba: „Transakčná daň demotivuje k podnikaniu, druhý najhorší výkon ekonomiky v EÚ hovorí za všetko. Konsolidovať treba tam, kde vznikol problém – v Sociálnej poisťovni.“
Uhlerová tiež spochybňuje zmysluplnosť 13. dôchodkov v ich dnešnej podobe: „V období pandémie a inflácie mali zmysel. Dnes však potrebujeme adresnosť, nie helikoptérové peniaze pre každého.“
Európa musí zmeniť smer, inak sa prepadne
Slovensko nie je izolovaným ostrovom a bez krokov EÚ sa jeho situácia nezlepší. Potrebné je najmä prehodnotiť tempo zavádzania environmentálnych noriem a podporiť inovácie. „Ak je cieľom konkurencieschopnosť, nemôžeme si sami zväzovať ruky prísnejšími normami, ktoré iné krajiny ignorujú,“ hovorí Machunka. „Musíme ísť v línii s Čínou, Indiou a USA a nie proti nim.“ Aj Uhlerová uznáva, že diskusia bude náročná. „Bude to zápas medzi hodnotovým a pragmatickým prístupom. Ale ak si nechceme podkopať sociálne štandardy a ľudské práva, musíme konať rozumne a včas.“
Z Bieleho domu v súčasnosti prichádzajú tvrdé rozhodnutia. Slovensko však má na výber – môže reagovať premyslene, solidaritou a rozumom, alebo môže ostať len pasívnym prijímateľom následkov cudzej politiky. Výber tejto cesty však nebude len technický. Bude to rozhodnutie o budúcnosti krajiny.
Sledujte reláciu Téma s Petrom Bielikom na našom YouTube
