Sebareflexia politikov sa nedostavila, spoločenské napätie sa stupňuje a bezpečnostné zlyhania z Handlovej ostávajú nevyjasnené. Bývalí vysokí policajní funkcionári a súčasní poslanci Jaroslav Spišiak (PS) a Ivan Ševčík (nezaradený) v relácii Téma s Petrom Bielikom pomenovali kľúčové zlyhania aj varovania do budúcnosti. Ako von zo začarovaného kruhu polarizácie a straty dôvery?
Rok po atentáte na premiéra Roberta Fica sa spoločnosť nielenže nezjednotila, ale mentálne aj politicky sa prehĺbila jej rozdelenosť. Napriek mnohým konšpiračným teóriám je konsenzus, že sa atentát stal, naprieč politickým spektrom. „Jednoznačne to bol atentát. Útočník sa podľa všetkého zameral na predsedu vlády, nesúhlasil s jeho politikou a konaním. Dokonca sa zúčastňoval predchádzajúcich mítingov. To znamená, že ten čin mal jasnú motiváciu,“ uviedol Ivan Ševčík. S vyhodnotením kvalifikácie činu súhlasil aj Spišiak: „V zmysle slova atentát, ako útok na významnú osobu s cieľom ju eliminovať, môžeme hovoriť o atentáte.“
Zlyhala premiérova ochranka?
Jedným z hlavných bodov diskusie bola kritika zásahu ochranky premiéra počas incidentu v Handlovej. Obaja poslanci, ako odborníci na bezpečnosť, považujú ich konanie za zlyhanie. „V podstate nerobili nič iné, len chyby,“ skonštatoval Spišiak. Vyčítal im absenciu základných bezpečnostných opatrení: „Nikto nebol medzi premiérom a davom. Niekto tam mal stáť, sledovať pohyb ľudí, ich gestá, správanie. Ochrankári behali splašene, nevedeli, čo majú robiť.“
Zarážajúce bolo podľa neho aj to, že najvyšší šéf ochranky bol osobne na mieste. „Ten tam nemal čo hľadať. Mal byť v pozícii, kde by situáciu vyhodnocoval. Ak sa však sám zapojil, prevzal na seba zodpovednosť a stratil schopnosť objektívne hodnotiť celý zásah,“ dodal.
Ševčík doplnil, že mnohé výstrely zrejme nemali cieľ byť smrtiace: „Cintula nebol trénovaný strelec. Tá streľba bola chaotická. Jedna rana vznikla dokonca odrazom od betónu. Myslím si, že útočník vedel, že tak skončí – buď ho zastrelia, alebo dostane doživotie. Bol to svojím spôsobom kamikadze, ktorý chcel zanechať odkaz.“
Pochybnosti verejnosti a mediálny chaos
Výrazným fenoménom po útoku bola nedôvera časti verejnosti v to, že atentát sa vôbec stal. Podľa Spišiaka to pramení z chaotickej komunikácie vládnych predstaviteľov, ale aj z nepriehľadného vyšetrovania. „Minister vnútra a obrany referovali o zraneniach. V civilizovanej krajine by to mal byť niekto z lekárskeho konzília. A nikto nebol braný na zodpovednosť za zlyhanie ochranky,“ podotkol.
Napriek tomu pochválil vyšetrovateľov za to, že zo spisu neunikli žiadne informácie: „Je to dôkaz, že vyšetrovanie prebieha profesionálne. To, že sa nič nedostalo von, je podľa mňa pozitívne – aj keď verejnosť nemá senzácie.“
Ševčík však upozorňuje na znepokojivý aspekt – extrémnu nenávisť v spoločnosti: „Keď idem po meste, cítim tú nevraživosť. Ľudia si ma fotia, sledujú. Aj mne sa stalo, že ma niekto na pumpe prenasledoval a až keď mi pošepkal do ucha, že mi ďakuje, som si vydýchol. Ale ten stres je tam neustále. A to sme trénovaní. Čo potom iní politici?“
Politikom chýba empatia a sebareflexia
Diskusia sa prirodzene dostala aj k zodpovednosti politikov. Moderátor Peter Bielik pripomenul, že hneď po atentáte vyzýval predstaviteľov rôznych strán k zmiereniu a sebareflexii. Bezúspešne. „Ľuboš Blaha a Branislav Gröhling odmietli akékoľvek zmeny v správaní. Považujem to za jednu zo svojich najväčších novinárskych prehier,“ priznal.
Ševčík si myslí, že politici často používajú nenávistné výroky zámerne, aby zvýšili svoju popularitu: „Natočí video, kde mi chce trhať výložky… A potom sa čudujeme, že tu niekto niekoho fyzicky napadne. Tá agresivita je všade – v prejavoch, na sociálnych sieťach, v diskusiách.“
Spišiak ako príklad uviedol aj vlastné rozhodnutie: „Úplne som zastavil komunikáciu na sociálnych sieťach. Nechcel som vyprovokovať ďalšiu vlnu hnevu. Naša strana prerušila kampaň do eurovolieb. Ale premiér medzičasom označil liberalizmus za rakovinu a začal obviňovať opozíciu. Takéto výroky sú extrémne nebezpečné.“
Buduje Smer kult osobnosti?
Významná časť relácie sa venovala aj otázke, či Robert Fico využíva útok na vlastnú osobu a na politické ciele. Spišiak upozornil na riziko budovania kultu osobnosti: „Ak opozícia zosobňuje zlo v osobe premiéra, vlastne mu pomáha. Kult osobnosti vzniká vtedy, keď existuje konkrétny nepriateľ, proti ktorému vodca chráni spoločnosť.“
Upozornil aj, že výročné podujatie v Handlovej bolo jednostranné: „Koaliční partneri tam chýbali. Opozícia bola ignorovaná a označovaná za „Cintulovcov“. To nie je dôstojné pripomenutie tragédie. To je politická propaganda.“ Zároveň upozornil, že Fico ako politik nemá už čo nové ponúknuť: „Zdravotníctvo? Veď vládli 15 rokov. Doprava? To isté. Tak ostáva len imidž mučeníka.“
Hrozí ďalší útok?
Na záver diskusie odznelo varovanie pred možným vývojom smerom k autoritárskym praktikám. Ak by došlo k ďalšiemu útoku, je reálne, že dôjde k sprísneniu bezpečnostných opatrení. Spišiak na záver doplnil historickú paralelu: „Senátori zavraždili Cézara, aby zabránili diktatúre. Výsledkom však bola tyrania. Musíme si dávať pozor, aby sme k niečomu podobnému nesmerovali aj my.“
Sledujte reláciu Téma s Petrom Bielikom a dozviete sa viac
