Slovensko sa dostáva do obdobia, ktoré nebude pre verejné financie ani pre bežné domácnosti jednoduché. Najnovšie hodnotenie Medzinárodného menového fondu jasne naznačuje, že bez výrazných zmien v hospodárskej politike hrozí krajine prudké zadlžovanie.
Nejde o vzdialenú teóriu, ale o scenár, ktorý sa môže naplniť už v priebehu nasledujúcich rokov. Ak sa súčasný vývoj nezmení, verejný dlh môže v dlhodobom horizonte prerásť do rozmerov, ktoré Slovensku výrazne zviažu ruky.
Dlhová špirála a slabnúca ekonomika
Jedným z hlavných problémov je spomaľovanie ekonomického rastu. Kým ešte nedávno sa slovenské hospodárstvo vyvíjalo pomerne stabilne, dnes stráca tempo. Rast HDP sa citeľne spomalil a výhľad na najbližšie roky nenaznačuje výrazné zrýchlenie. Slabší výkon ekonomiky znamená menej peňazí v štátnej kase, no výdavky zostávajú vysoké.
Deficit verejných financií sa drží na úrovniach, ktoré sú z dlhodobého hľadiska neudržateľné. To vytvára tlak na ďalšie zadlžovanie a zároveň obmedzuje schopnosť štátu reagovať na budúce krízy, či už ekonomické alebo sociálne. Ak sa neprijmú zásadné opatrenia, dlh sa môže postupne „nabaľovať“ podobne ako snehová guľa.
V praxi to znamená, že:
- štát bude mať menej priestoru na podporu ľudí a ekonomiky,
- rastúce úroky môžu zvýšiť náklady na obsluhu dlhu,
- verejné služby sa môžu dostať pod tlak škrtov,
- dôvera investorov môže oslabiť.
Vyššie dane nestačia a inflácia bolí
Jedným z krokov, ktorými sa vláda snažila zlepšiť stav rozpočtu, bolo zvýšenie dane z pridanej hodnoty. Očakávania sa však nenaplnili. Príjmy z tejto zmeny zaostali za plánmi a ukázalo sa, že jednoduché zvyšovanie daní má svoje limity. Firmy aj domácnosti reagujú šetrením, zmenou správania alebo presunom časti aktivít mimo oficiálnej ekonomiky.
Ako uviedol aj techbyte.sk, situáciu ešte viac komplikuje inflácia, najmä v oblasti služieb. Ceny tu rastú rýchlejšie než v iných sektoroch, čo citeľne znižuje kúpnu silu obyvateľov. Aj keď mzdy postupne rastú, reálne príjmy mnohých ľudí sú pod tlakom a pocit finančnej neistoty sa prehlbuje.
Vyššie ceny sa najviac dotýkajú:
- bývania a energií,
- bežných služieb,
- každodenných výdavkov domácností.
Budúcnosť bez jasného plánu
Rozpočet na najbližší rok je síce hodnotený ako relatívne primeraný, no chýba mu dlhodobejšia vízia. Bez jasného viacročného plánu konsolidácie verejných financií bude ťažké dostať deficit pod kontrolu. Očakávaný ekonomický rast v nasledujúcich rokoch nebude dostatočne silný na to, aby Slovensko „vyrástlo“ z dlhu prirodzenou cestou.
Navyše, vonkajšie faktory, ako neistota na globálnych trhoch či možné zmeny v cenách energií, môžu situáciu ešte zhoršiť. To všetko naznačuje, že tlak na verejné financie sa môže preniesť priamo na obyvateľov – cez vyššie ceny, obmedzené služby alebo nové úsporné opatrenia.
