Slovensko sa v poslednom období ocitlo v nepríjemnej situácii. Najnovšie hodnotenie Európskej komisie upozorňuje, že stav verejných financií patrí medzi najrizikovejšie v celej Európskej únii. Tento verdikt vyvolal pozornosť odborníkov aj ekonomických analytikov, pretože signalizuje možné problémy v budúcnosti.
Podľa dostupných analýz je Slovensko jedinou krajinou Únie, ktorá sa nachádza v pásme vysokého rizika nielen z pohľadu najbližších rokov, ale aj v dlhodobom horizonte. Inými slovami, problémy s dlhom sa netýkajú len aktuálnej situácie, ale môžu výrazne ovplyvniť aj budúce generácie.
Na tieto zistenia upozornila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá analyzovala údaje Európskej komisie o udržateľnosti verejných financií. Podľa jej hodnotenia sa Slovensko už dlhší čas nachádza medzi krajinami, kde je stabilita štátneho rozpočtu vážne ohrozená.
Jedným z hlavných dôvodov je fakt, že štát hospodári s vysokým deficitom a zároveň sa postupne zvyšuje aj samotný verejný dlh. Ak by sa situácia nezmenila, môže sa tlak na štátne financie ešte viac prehĺbiť.
Čísla, ktoré Slovensko posúvajú na chvost rebríčka
Pri hodnotení finančnej stability krajín používa Európska komisia viacero ukazovateľov. Jedným z najdôležitejších je indikátor označovaný ako S1. Tento ukazovateľ sleduje, či je štát schopný postupne znížiť svoj verejný dlh na úroveň 60 percent hrubého domáceho produktu do roku 2070.
Práve v tomto parametri sa Slovensko ocitlo na úplnom konci rebríčka. Ako jediná krajina Európskej únie patrí do kategórie vysokého rizika.
Podľa analýz by Slovensko muselo výrazne zlepšiť hospodárenie štátu, aby sa situácia stabilizovala. Konkrétne by bolo potrebné okamžite zlepšiť stav verejných financií približne o 6,2 percenta HDP.
Na nepriaznivom stave sa podieľa viacero faktorov:
- vysoký deficit štátneho rozpočtu
- rastúci verejný dlh
- budúce náklady spojené so starnutím populácie
- vyššie výdavky na dôchodky a zdravotnú starostlivosť
Približne polovicu súčasného problému spôsobuje už existujúci deficit a dlh. Druhá polovica súvisí s očakávaným rastom výdavkov, ktorý prinesie starnutie obyvateľstva.
Varovanie pre najbližšie roky
Problém slovenských verejných financií sa pritom netýka len vzdialenej budúcnosti. Európska komisia upozorňuje aj na riziká, ktoré môžu prísť už v nasledujúcich rokoch.
Ak by sa nezmenili politické rozhodnutia a štát by pokračoval v súčasnom nastavení hospodárenia, verejný dlh Slovenska by mohol do roku 2036 prekročiť hranicu 100 percent HDP. Odhady hovoria približne o úrovni 101,2 percenta.
Modely, ktoré analyzujú budúci vývoj ekonomiky, zároveň ukazujú veľmi vysokú pravdepodobnosť rastu dlhu. V horizonte najbližších piatich rokov je podľa simulácií až 98-percentná šanca, že verejný dlh bude ďalej narastať.
Za zhoršujúcim sa výhľadom stojí kombinácia viacerých faktorov. Najvýznamnejším je demografický vývoj. Slovenská populácia postupne starne, čo znamená väčší tlak na verejné financie. Štát bude musieť v budúcnosti vynakladať viac peňazí na dôchodky, zdravotnú starostlivosť aj dlhodobú opateru.
Situáciu komplikuje aj to, že Slovensko vstupuje do tohto obdobia už s oslabenými verejnými financiami. Vysoký deficit a rastúci dlh tak vytvárajú kombináciu, ktorá môže v budúcnosti znamenať ešte väčší tlak na štátny rozpočet.
Pre bežných ľudí to môže znamenať, že bez zásadných zmien a reforiem budú verejné financie čeliť čoraz väčším výzvam. Práve preto z Bruselu zaznieva jasné varovanie, že stabilizácia financií by mala prísť skôr, než sa problémy ešte viac prehĺbia.
