Slovensko sa ocitá v situácii, ktorá na prvý pohľad nepôsobí dramaticky, no v skutočnosti môže štát pripraviť o obrovské sumy. Najnovšia analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že ak vláda nedokáže postupne znižovať deficit verejných financií, krajina môže v nasledujúcich rokoch platiť za svoj dlh výrazne viac.
Podľa analytikov by dôsledné dodržiavanie plánov na znižovanie deficitu mohlo štátu priniesť výrazné finančné úľavy. Cieľom je dostať deficit verejných financií na úroveň 3 % hrubého domáceho produktu do roku 2027 a následne pokračovať v jeho znižovaní až približne na 1 % HDP do roku 2030. Ak by sa takýto scenár naplnil, Slovensko by mohlo na úrokoch z dlhu ušetriť viac ako 1,3 miliardy eur ročne.
Realita však zatiaľ vyzerá inak. Odhady naznačujú, že deficit verejných financií by sa v roku 2026 mohol pohybovať okolo 4,5 % HDP. Bez ďalších opatrení by navyše mohol v ďalších rokoch opäť rásť. Do konca desaťročia by tak mohol dosiahnuť až približne 6,4 % HDP, čo by znamenalo výrazné zhoršenie stavu verejných financií.
Rastúci deficit má priamy dopad na náklady štátu. Čím viac si krajina požičiava, tým viac musí zaplatiť na úrokoch. A práve tieto náklady môžu v budúcnosti výrazne zaťažiť rozpočet.
Úroky rastú a dlhy sa predražujú
Jedným z najväčších problémov sú rastúce výdavky na splácanie štátneho dlhu. Ak by sa neprijali nové kroky na stabilizáciu verejných financií, úrokové náklady by sa do roku 2030 mohli vyšplhať na viac ako 4,3 miliardy eur ročne. V pomere k ekonomike by to predstavovalo približne 2,6 % HDP.
Takéto číslo je výrazne vyššie než v minulosti. Ešte v roku 2022 sa úroky z dlhu pohybovali približne na úrovni 1 % HDP. V priebehu niekoľkých rokov by sa teda záťaž ekonomiky viac než zdvojnásobila.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že vysoké deficity a zároveň vyššie úrokové sadzby spôsobujú, že obsluha dlhu je čoraz nákladnejšia. Ide o tichý, no veľmi citeľný tlak na verejné financie.
Problém navyše nie je len v samotnej výške dlhu. Finančné trhy totiž sledujú aj to, ako zodpovedne štát hospodári. Ak investori nadobudnú pocit, že verejné financie nie sú dostatočne stabilné, požadujú vyšší úrok za to, že krajine požičiavajú.
Investori si pýtajú viac a dlh môže výrazne narásť
Práve dôvera investorov zohráva veľkú úlohu. V posledných rokoch sa totiž zvýšila takzvaná riziková prirážka slovenských dlhopisov oproti priemeru krajín eurozóny. Zjednodušene povedané, Slovensko si požičiava drahšie než väčšina štátov používajúcich euro.
Kým ešte v roku 2022 bol rozdiel oproti eurozóne takmer zanedbateľný, v období rokov 2023 až 2025 dosahoval v priemere približne 0,39 percentuálneho bodu. Tento rozdiel znamená, že štát musí za nové pôžičky zaplatiť viac.
Ak by však vláda pokračovala v postupnom ozdravovaní verejných financií, situácia by sa mohla zlepšiť. Riziková prirážka by sa podľa analýzy mohla do roku 2030 znížiť približne o 0,55 percentuálneho bodu. Samotné zlepšenie dôvery investorov by pritom mohlo priniesť úsporu približne 266 miliónov eur ročne.
Problém sa však môže prejaviť aj v raste celkového dlhu krajiny. Bez ďalších opatrení by hrubý dlh verejnej správy mohol do roku 2030 stúpnuť až na približne 78,2 % HDP. Ak by sa však deficit postupne znižoval podľa plánov, dlh by sa mohol priblížiť k hranici 60 % HDP, ktorá je považovaná za dôležitý orientačný limit v Európskej únii.
Rozdiel medzi týmito dvoma scenármi je pritom obrovský. Ide približne o 30,6 miliardy eur, ktoré by mohli rozhodnúť o tom, či bude štát v budúcnosti hospodáriť stabilnejšie alebo bude čeliť rastúcim finančným problémom.
Situáciu ilustruje aj niekoľko kľúčových faktov:
- úrokové náklady by bez ďalších opatrení mohli presiahnuť 4,3 miliardy eur ročne
- deficit verejných financií by do roku 2030 mohol narásť až na 6,4 % HDP
- celkový verejný dlh by sa mohol vyšplhať na približne 78,2 % HDP
- dôsledné znižovanie deficitu by mohlo priniesť úsporu viac ako 1,3 miliardy eur ročne
Tieto čísla naznačujú, že rozhodnutia prijaté v najbližších rokoch môžu mať zásadný vplyv na finančnú budúcnosť Slovenska aj na to, koľko bude štát v budúcnosti stáť splácanie dlhu.
