Na prvý pohľad sa môže zdať, že platy na Slovensku postupne rastú. Ľudia si však čoraz častejšie uvedomujú, že číslo na výplatnej páske automaticky neznamená vyšší životný štandard.
Kľúčovú úlohu zohráva reálna mzda. Teda to, koľko si za zarobené peniaze naozaj dokážeme kúpiť. Práve táto hodnota sa v posledných mesiacoch vyvíja nepriaznivo.
Od začiatku roka 2025 sa rast reálnych platov prakticky zastavil. Medziročný posun bol len na úrovni jedného percenta, čo je najslabší výsledok od konca roka 2023. Hlavným dôvodom je vysoká inflácia, ktorá zdražuje každodenné výdavky a oberá domácnosti o kúpnu silu. Výsledkom je pocit, že aj napriek snahe a práci si ľudia môžu dovoliť čoraz menej.
Rast platov nestačí držať krok s cenami
Podľa najnovšieho prieskumu JobsIndex zažilo od januára zvýšenie platu len 45 % zamestnancov. Takmer polovici sa odmena vôbec nezmenila a 13 % dokonca hovorí o znížení mzdy. Z tých, ktorým sa plat predsa len zvýšil, dostala väčšina prilepšenie iba v symbolickej miere:
- približne polovica len do 5 %,
- 27 % v rozmedzí 6 – 10 %,
- 10 % si polepšilo o 11 – 20 %,
- nad 20 % nárast uviedli iba 2 % ľudí.
Ako uviedol magazin.almacareer.com, ani tí, ktorí si prilepšili, nehovoria o spokojnosti. Najmä zamestnanci s navýšením do 5 % to považujú za nedostatočné, keďže ceny rastú rýchlejšie. O niečo optimistickejší pohľad majú tí, ktorým sa mzda zvýšila o viac než 5 %, no ani tam nejde o univerzálnu spokojnosť.
Najväčšie očakávania tradične prichádzajú od nízkopríjmových skupín, zatiaľ čo lepšie zarábajúci sú tolerantnejší aj k nižšiemu nárastu.
Väčšina ľudí žije na hrane rozpočtu
Len tretina Slovákov dnes tvrdí, že zo svojho príjmu vychádza bez väčších problémov. Ostatní priznávajú, že ich hospodárenie je napäté. Až 29 % má vážne ťažkosti s pokrytím bežných výdavkov, ďalších 38 % opisuje menšie komplikácie. Najviac sú pritom ohrození ľudia s nižším vzdelaním a tí, ktorí pracujú v menších firmách za základnú mzdu.
Regionálne rozdiely sú výrazné. V Bratislave má problémy vyžiť 61 % ľudí, na východnom Slovensku dokonca až 71 %. O tom, ako krehká je finančná situácia, hovorí aj ukazovateľ nečakaného výdavku. Ak by domácnosť musela zaplatiť 540 eur napríklad za opravu auta či kúpu spotrebiča:
- 29 % by to vôbec nezvládlo,
- 35 % by to pokrylo len s výraznými ťažkosťami,
- iba tretina by to uhradila bez väčšieho stresu.
Problémom je aj rastúce riziko chudoby. Kým v Bratislavskom kraji ide o necelých 10 % obyvateľov, v Prešovskom je to už viac než štvrtina. Celoslovensky je ohrozených 17,6 % ľudí, teda približne 943-tisíc obyvateľov, a ich počet stále rastie.
Tento trend nezasahuje len dospelých, ale aj deti, ktoré následne častejšie predčasne končia školu a majú slabšie vyhliadky na pracovnom trhu.
