Slovenský štátny rozpočet každoročne zaťažuje vysoká cena za prevádzku väzníc. Podľa analýzy Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý patrí pod ministerstvo financií, ide o viac ako 300 miliónov eur ročne. Experti pritom upozorňujú, že značnú časť tejto sumy by štát mohol ušetriť, ak by prehodnotil svoju trestnoprávnu politiku a vo väčšej miere využíval alternatívne formy trestov.
ÚHP upozorňuje, že výdavky Slovenska na väzenstvo presahujú priemer Európskej únie. V pomere k hrubému domácemu produktu krajina míňa vyše 0,2 %, čo v absolútnych číslach predstavuje približne 315 miliónov eur. Tento stav považujú analytici za neudržateľný a zároveň za priestor, kde možno hľadať úspory. Informuje STVR.
Jednou z ciest k efektívnejšiemu fungovaniu justičného systému by podľa odborníkov bola širšia aplikácia alternatívnych trestov pre osoby, ktoré sa dopustili menej závažnej trestnej činnosti. Tieto opatrenia by podľa ÚHP mohli ročne priniesť úsporu v rozsahu 36 až 49 miliónov eur. Ušetrené financie by štát mohol využiť efektívnejšie – napríklad na modernizáciu väzníc alebo zlepšenie resocializačných programov.
Dôležitým krokom v tejto oblasti je novela Trestného zákona, ktorá by mohla podľa odhadov znížiť počet väzňov o približne 900 osôb.
V kombinácii s ďalšími odporúčaniami z analýzy ÚHP by sa počet osôb vo výkone trestu mohol znížiť až o viac než 1 100 ľudí. Takýto pokles by nielen odbremenil štátny rozpočet, ale zároveň by mohol zlepšiť podmienky vo väzniciach, ktoré sú v súčasnosti často preplnené.
Ministerstvo financií upozorňuje, že skutočné dopady týchto opatrení bude možné vyhodnotiť až po dlhšom čase od ich zavedenia. Dôležitým ukazovateľom bude aj vývoj v oblasti kriminality, najmä počty obvinených a odsúdených.
Podľa advokáta Igora Ribára je nevyhnutné, aby sa štát nesústredil iba na skracovanie trestov, ale aby zároveň budoval funkčný systém práce s páchateľmi. Upozorňuje na to, že samotná prítomnosť za mrežami ešte neznamená, že človek sa automaticky napraví. Práve preto by mala byť súčasťou zmeny aj stratégia, ako efektívne a systematicky pracovať s ľuďmi, ktorí sa ocitli v konflikte so zákonom.
Ribár zároveň kritizuje absenciu konkrétnych plánov zo strany štátu – chýba podľa neho presné určenie, kto a akým spôsobom bude zabezpečovať nápravnú činnosť. Podobný názor zdieľajú aj analytici ministerstva financií, ktorí však upozorňujú, že systémové zmeny si vyžadujú čas. Aj napriek možným výhodám nebude prechod k novému modelu fungovania jednoduchý ani rýchly.
V konečnom dôsledku by však mohlo ísť o prínos nielen pre verejné financie, ale aj pre spoločnosť ako celok. Modernizovaný a menej represívny trestnoprávny systém by mohol prispieť k vyššej miere resocializácie, zníženiu recidívy a celkovému zlepšeniu podmienok v slovenskom väzenstve.
