Slovensko vstupuje do náročného obdobia. Od 22. novembra sa totiž po dvojročnej prestávke opäť naplno spúšťajú najtvrdšie sankcie dlhovej brzdy. Dôvod je jasný. Verejný dlh krajiny sa drží v najvyššom sankčnom pásme, a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa tento stav tak skoro nezmení. Aj keby vláda pristúpila k výraznej konsolidácii, prognózy neukazujú na rýchle zlepšenie.
Dlhová brzda, zakotvená v ústavnom zákone, má chrániť verejné financie pred nadmerným zadlžovaním. Jej sankcie sa však počas volebných cyklov dočasne pozastavujú – konkrétne dva roky po vyslovení dôvery novej vláde. Toto obdobie sa teraz končí, a Slovensko sa tak vracia pod prísnejší dohľad rozpočtových pravidiel.
Znamená to, že štát už nebude mať pri hospodárení taký manévrovací priestor ako doteraz. Každý krok vlády bude musieť byť oveľa opatrnejší, a všetky výdavky budú pod drobnohľadom.
Čo čaká vládu po 22. novembri?
Ako uviedla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, spustením plnej platnosti sankcií prichádzajú konkrétne obmedzenia. Už tento rok sa zmrazia platy členov vlády, a to bude platiť aj v nasledujúcich rokoch. Rovnako sa zmrazí aj rezerva vlády a predsedu vlády – teda peniaze, ktoré by inak mohli byť použité na mimoriadne výdavky či politické priority.
Vláda bude navyše povinná:
- predložiť do parlamentu návrh opatrení na zníženie dlhu,
- požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery,
- pripravovať rozpočet s nerastúcimi výdavkami, prípadne s prebytkom.
Tieto kroky majú zabezpečiť, že vláda bude konať zodpovedne a nebude ďalej zvyšovať už aj tak vysoký verejný dlh. Zároveň ide o jasný signál pre trhy i občanov, že Slovensko chce stabilizovať svoje financie a dodržiavať pravidlá rozpočtovej disciplíny.
Roky pod dohľadom
Rok 2025 prinesie prvé konkrétne dôsledky. Okrem zmrazených platov a rezerv bude musieť vláda do konca roka požiadať parlament o vyslovenie dôvery – formálne bez stanovenej lehoty, no očakáva sa, že tak urobí čo najskôr.
V roku 2026 sa pravidlá ešte sprísnia. Okrem dlhodobo zmrazených platov a rezerv bude musieť kabinet už v októbri predložiť návrh rozpočtu, ktorý bude vyrovnaný alebo prebytkový, bez nárastu výdavkov. Štatistický úrad navyše každoročne v apríli zverejní výšku dlhu, po ktorej bude vláda opäť povinná požiadať o dôveru parlamentu.
Volebný rok 2027 bude z pohľadu dlhovej brzdy výnimočný. Hoci sa očakávajú voľby na jeseň, prísne sankcie budú platiť počas celého roka. Až po prípadnom vzniku novej vlády sa opäť spustí dvojročná výnimka, ktorá dočasne uvoľní najtvrdšie opatrenia.
Slovensko sa tak dostáva do situácie, keď bude musieť hľadať rovnováhu medzi politickými sľubmi a tvrdou realitou rozpočtovej disciplíny. Každé rozhodnutie o peniazoch bude pod prísnym dohľadom, a tlak na vládu i verejné financie bude silnejší než kedykoľvek predtým.
