Slovensko prišlo o svoju najstaršiu občianku. V sobotu 21. februára v nočných hodinách navždy dotĺklo srdce Juliany Jarošovej († 107).
Žena, ktorá prežila dve svetové vojny, prežila 16 prezidentov a vychovala generácie potomkov, odišla v pokoji, obklopená najbližšou rodinou. Jej životný príbeh bol oslavou skromnosti, neutíchajúcej pracovitosti a hlbokej rodinnej lásky, informuje Nový Čas.
Bola stále aktívna
Juliana Jarošová dožila svoje posledné dni v spoločnosti dcéry Anny a zaťa Júliusa, ktorí jej vytvorili domov plný nehy. Hoci ju v závere trápili bolesti spôsobené preležaninami, podľa slov jej dcéry odchádzala s čistou mysľou a bez jedinej sťažnosti.
„Zomrela v noci po jednej. Zomrela na starobu. Celý deň bola pri vedomí, a tak aj zomrela. Boli sme s manželom pri nej do poslednej chvíle. Ona bola stále aktívna, len asi pred mesiacom prestala chodiť. Posledné dva týždne sa jej urobili preležaniny,“ opísala dcéra Anna posledné chvíle svojej matky.
„Pamäť mala v poriadku, donedávna s nami sedávala pri stole. No tie posledné dni, keď viac ležala, trpela potichu. Bola to bojovníčka,“ pokračuje.
Juliana pochádzala z Česka a bola najstaršou z ôsmich súrodencov. Jej životný osud bol od ranej mladosti spätý so susedom Ondrejom, ktorého si zobrala z čistej lásky. Ovdovela ešte v roku 1985, na svojho manžela nikdy neprestala s láskou spomínať.
Ani covid ju nepoložil
Ich spoločné roky boli definované tvrdou prácou na statku v českých horách. Starostlivosť o kone, kravy a ďalšie hospodárske zvieratá jej nedovolila zaháľať. Po presťahovaní sa na Slovensko v roku 1959 v tomto tempe pokračovala – pracovala v lesoch aj na poliach štátnych majetkov ako sezónna robotníčka. Táto fyzická námaha v lone prírody sa zrejme podpísala pod jej mimoriadnu telesnú vitalitu.
Obdivuhodná bola nielen jej dlhovekosť, ale aj energia. Napriek tomu, že vo veku 101 rokov utrpela ľahkú cievnu mozgovú príhodu, dokázala sa zotaviť. Počas globálnej pandémie sa dvakrát nakazila koronavírusom, no ani vtedy neodmietla vstať z postele.
„Počas pandémie prekonala dvakrát covid, ale neľahla si ani raz. Driemala v kresle pred televízorom, ale nie v posteli,“ spomína dcéra Anna.
Zanechala rozsiahle potomstvo
Až do posledných chvíľ zostala Juliana spoločensky aktívnou. Zaujímala sa o kultúru a politické dianie, pričom nikdy nevynechala príležitosť zúčastniť sa volieb. Síce si už nespomínala na mená všetkých hláv štátov, ktoré zažila, o aktuálnom dianí mala vždy prehľad.
Sama Juliana si neraz kládla otázku, prečo jej osud doprial takmer jedenásť dekád života. Zanechala po sebe úctyhodné potomstvo, z jej šiestich dcér tri stále žijú, má 10 vnúčat, 14 pravnúčat a 9 prapravnúčat. Celkovo sa jej rodokmeň rozrástol o 37 priamych potomkov.
„Porodila 6 dcér, dve zomreli maličké, zo štyroch žijeme tri. Má 10 vnúčat, 14 pravnúčat a 9 prapravnúčat,“ povedala dcéra Anna.
Keď sa pred dvoma rokmi pýtala, čo urobila pre to, aby tu bola tak dlho, jej dcéra našla odpoveď až po jej skone. Podľa nej nešlo o žiadnu špeciálnu diétu či genetiku, ale o emóciu, ktorá ju sprevádzala celým životom. „Láska. Dávala ju aj dostávala…,“ uzavrela dcéra. Posledná rozlúčka s najstaršou Slovenkou sa uskutoční tento štvrtok v Nitre.
