Kým ukrajinský prístav Odesa čelí ďalšej vlne ničivých ruských útokov, ktoré si vyžiadali životy nevinných civilistov, v Bruseli sa rodí záchranné koleso v hodnote desiatok miliárd eur.
Európska únia pripravuje historickú finančnú pomoc, ktorá má Kyjevu pomôcť prežiť nasledujúce roky vojny. Štáty spoločenstva si budú musieť v najbližšom období siahnuť hlboko do vreciek, aby pokryli úroky za spoločný dlh, zatiaľ čo sa tri členské krajiny vrátane Slovenska rozhodli zostať mimo tohto plánu. Píšu o tom aj topky.sk.
Ruská armáda opäť potvrdila svoju brutalitu, keď balistickými raketami zasiahla civilnú a prístavnú infraštruktúru v regióne Odesy. Tragická bilancia piatkového večera hovorí o siedmich mŕtvych a pätnástich zranených ľuďoch.
Tento úder neprišiel náhodou. Kremeľ zintenzívnil paľbu na ukrajinské pobrežie krátko po tom, ako sa Vladimir Putin otvorene vyhrážal odvetou za ukrajinské útoky na tankery prepravujúce ruskú ropu. Prístavy, ktoré tvoria chrbtovú kosť ukrajinského exportu, sa tak stávajú terčom systematického ničenia a ľudského utrpenia.
Miliardová sekera na obranu slobody
Summit európskych lídrov priniesol po dlhých debatách rozhodnutie o poskytnutí bezúročnej pôžičky v celkovej výške 90 miliárd eur. Tieto prostriedky majú Ukrajine pomôcť zaplátať masívnu dieru v štátnej pokladnici, ktorá len v budúcom roku podľa odhadov dosiahne sumu takmer 72 miliárd eur. Väčšina krajín EÚ súhlasila, že si peniaze požičajú spoločne pod záštitou európskeho rozpočtu.
Do tejto iniciatívy sa však nezapoja všetci. Slovensko, Maďarsko a Česká republika sa rozhodli od plánu dištancovať a nepodieľať sa na spoločnom dlhu. Kyjev by mal prvú polovicu sumy, teda 45 miliárd, dostať v priebehu roka 2026 a zvyšok o rok neskôr.
Mechanizmus splácania pôžičky je postavený na predpoklade, že Rusko po skončení konfliktu zaplatí vojnové reparácie. Ak by sa tak nestalo, v zálohe zostávajú zmrazené ruské aktíva nachádzajúce sa na území Únie. Zostáva však nezodpovedanou otázkou, ako sa situácia vyvinie v prípade mierovej dohody, ktorá by finančnú kompenzáciu zo strany Moskvy nezahŕňala. V takom scenári by bremeno splácania istiny mohlo definitívne zostať na pleciach európskeho spoločenstva.
Kto v skutočnosti zaplatí účet za úroky
Hoci samotná pôžička pre Ukrajinu má byť bezúročná, pre členské štáty EÚ to znamená reálnu finančnú záťaž. Európska komisia otvorene priznala, že od roku 2028 bude na úrokoch splácať približne tri miliardy eur ročne. Tieto platby budú odchádzať priamo zo sedemročného rozpočtu Únie, ktorý tvoria príspevky vlád jednotlivých členských krajín. Prvé náklady pocítime už v roku 2027, kedy si obsluha tohto dlhu vyžiada úvodnú miliardu eur.
Európa sa tak nachádza v zložitej situácii, kedy musí vyvažovať potrebu okamžitej vojenskej a ekonomickej pomoci Ukrajine s dlhodobou finančnou stabilitou vlastných rozpočtov.
