Fascinujúca rodinná sága na motívy románu Petra Jaroša bola označená kritikou za divácky najúspešnejšiu v histórii domácej tvorby, a to aj vďaka majstrovstvu Štefana Kvietika, Jozefa Kronera, Michala Dočolomanského, ale i ďalších skvelých hercov. S Jakubiskom spolupracoval aj síce na menšej, ale výraznej úlohe v ďalšom filme Sedím na konári a je mi dobre (1989).
Posledný film, v ktorom herec účinkoval, bol Tábor padlých žien (1997). Zahral si v ňom spoločne s Jurajom Kukurom, Hanou Gregorovou, Jánom Mistríkom i Františkom Kovárom. Následne sa ešte objavil v seriáli Horská služba (1998). Až v roku 2007 spolupracoval ako rozprávač na vojnovej dráme Rozhovor s nepriateľom.
Okrem herectva sa venoval aj politike – pôsobil ako poslanec NR SR po roku 1989. V rokoch 1990 až 1994 bol poslancom Slovenskej národnej rady (SNR). Pôsobil ako podpredseda Výboru SNR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.
Brilantné herecké majstrovstvo prinieslo Štefanovi Kvietikovi mnoho cien a ocenení. Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič mu udelil v roku 2004 štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja kultúry a umenia.
Do siene slávy vstúpil prostredníctvom udeľovania cien OTO za rok 2009. V roku 2013 sa stal laureátom ocenenia Identifikačný kód Slovenska a o rok neskôr si 9. marca prevzal v Španielskej sále Pražského hradu Európsku cenu Trebbia 2014 za celoživotné dielo.
Galéria: Štefan Kvietik
Odísť v pravý čas je tiež umenie
V nedávnom článku sme písali o jeho odchode zo Slovenského národného divadla. Keď pred 37 rokmi zavesil herectvo na klinec, stiahol sa aj z verejného života. Vystúpenie na javisku si pripomenul v decembri 2024, kedy na pozvanie zavítal do Kabaretu Milana Markoviča.
Spoločne si zaspomínali na celoživotnú kariéru, ale aj na pôsobenie v roli pedagóga na VŠMU. S divákmi viedol aktívnu komunikáciu, preto je pre fanúšikov velikána obrovský šok, že po troch mesiacoch odišiel do hereckého neba.
Mnoho hercov túži hrať pred divákmi do poslednej chvíle a zomrieť na javisku. Túto túžbu Štefan Kvietik nemal. Jeho vnuk, rovnako známy herec Matúš Kvietik, dávnejšie povedal, že od odchodu sa do divadla už nevracal na predstavenia. Podľa Štefana Kvietika vystihol pravý moment ukončenia herectva.
„Odísť v pravý čas považujem tiež za umenie. Pretože, ak trpí herec na javisku, tak trpí aj divák v hľadisku. Hoci je pravda, že keď pozerám dobrý film a vidím tam bravúrnych hercov, vravím si: „Byť tak medzi nimi!“ Napriek všetkému si myslím, že som odišiel v pravý čas,” povedal dávnejšie pre Nový Čas.
„Neodchádzal som zatrpknutý alebo urazený, alebo až taký urazený, ale mám svoje životné filozofie a jedna z nich je, že treba odísť vtedy, keď ťa potrebujú, nie vtedy, keď ťa nepotrebujú,“ dodal.
