Ceny naprieč Európou po mesiacoch pokoja opäť rastú. Štatistiky ukazujú, že inflácia v eurozóne sa v septembri 2025 zvýšila na 2,2 %, čo je mierne viac než v auguste, keď dosiahla 2 %.
Európska únia ako celok zaznamenala ešte rýchlejšie tempo – 2,6 %. Znamená to, že zdražovanie sa znova rozbieha, aj keď pomalším tempom než počas krízových rokov. Najviac k tomu prispeli energie, potraviny a služby – teda oblasti, bez ktorých sa domácnosti nezaobídu. Pre mnohých ľudí to znamená, že výdavky na bežný život opäť narastajú, hoci platy často nerastú rovnako rýchlo.
- v eurozóne inflácia dosiahla 2,2 %,
- v EÚ bola 2,6 %,
- najnižšie ceny si udržal Cyprus s nulovou infláciou,
Slovensko sa zaradilo medzi krajiny s najrýchlejším rastom cien.
Slovensko v top päťke
Z krajín Európskej únie sa Slovensko ocitlo medzi štátmi, kde ceny rastú najrýchlejšie. Spolu s Chorvátskom sme zaznamenali infláciu 4,6 %, čo je viac než dvojnásobok európskeho priemeru. Rýchlejšie zdražovanie bolo len v Estónsku (5,3 %) a v Rumunsku, ktoré s 8,6 % zostáva na čele rebríčka.
Ako uviedla pravda.sk, zaujímavé je, že v niektorých krajinách, ako Francúzsko či Taliansko, rast cien nepresiahol ani 2 %. To ukazuje, že ekonomická situácia v EÚ je veľmi rozdielna – kým juh a západ kontinentu si užívajú stabilitu, východné štáty stále zápasia s rýchlym rastom cien.
Dôvody, prečo je Slovensko medzi lídrami zdražovania, sú rôzne.
Vplyv má najmä:
- rast cien energií a pohonných hmôt,
- zdražovanie potravín a služieb,
- vyššie náklady firiem, ktoré sa prenášajú na spotrebiteľov.
Ako sa inflácia meria a čo znamená pre peňaženky?
Inflácia je jednoducho povedané celkové zdražovanie tovarov a služieb. Ak ceny rastú plošne, hovoríme o inflácii – teda o stave, keď si za rovnaké množstvo peňazí kúpime menej než predtým. V praxi to cíti každý, kto si všimne, že za nákup v potravinách zaplatí viac, aj keď kupuje to isté čo pred rokom.
Pri meraní inflácie sa sleduje široké spektrum tovarov a služieb. Veľký vplyv majú položky, ktoré tvoria podstatnú časť našich výdavkov – energie, potraviny, doprava či bývanie. Menej významné veci, ako napríklad poštové známky alebo cukor, celkový výsledok ovplyvnia len nepatrne.
Sledované kategórie zahŕňajú:
- bežné tovary ako potraviny, pohonné hmoty či noviny,
- dlhodobé produkty, napríklad spotrebiče alebo oblečenie,
- služby – od kaderníctva po poistenie či nájomné.
Práve vďaka týmto údajom môžu ekonómovia a centrálne banky posúdiť, ako sa vyvíja životná úroveň obyvateľov. Pre bežných ľudí to však znamená hlavne jedno – peňaženky sa tenšia rýchlejšie, než by si priali.
