Slovensko čelí kľúčovej energetickej výzve po zastavení dodávok plynu z Ukrajiny. Vláda Roberta Fica tvrdí, že podniká kroky na obnovu ruského tranzitu, zatiaľ čo opozícia volá po diverzifikácii zdrojov. Kto má pravdu a aké sú dôsledky na ceny energií a občanov?
Po ukončení zmluvy na tranzit ruského plynu cez Ukrajinu Slovensko hľadá nové riešenia na zabezpečenie dodávok plynu. Vláda Roberta Fica podnikla rokovania s Ruskom, Tureckom a Maďarskom, no opozícia upozorňuje na riziká spojené s ruským plynom a volá po intenzívnej diverzifikácii.
V relácii Téma s Petrom Bielikom na TV Spark tentokrát obľúbený moderátor privítal Karola Galeka (SaS) a Ľubomíra Vážneho (SMER – SD), aby prebrali všetky dostupné možnosti a ich následky. Ako tento spor ovplyvní ceny plynu a energetickú bezpečnosť krajiny?
Vláda podniká kroky na obnovu ruského plynu, opozícia je skeptická
Premiér Robert Fico podnikol rokovania v Moskve a Turecku, kde hľadal možnosti obnovy dodávok ruského plynu. Podľa Ľubomíra Vážneho, bývalého podpredsedu vlády, je ruský plyn ekonomicky výhodnejší. „Sme svedkami obrovských cenových rozdielov, ktoré hrajú v prospech ruského plynu,“ zdôraznil Vážny.
Karol Galek, bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva, však upozorňuje na vysoké riziká. „Najdrahší plyn je ten, ktorý nemáme, keď ho potrebujeme. Spoliehať sa na ruské dodávky cez vojnové územie Ukrajiny je neudržateľné,“ uviedol Galek. Premiér Fico získal prísľub podpory od tureckého prezidenta Erdogana aj Vladimira Putina, no konkrétne výsledky z týchto rokovaní zatiaľ chýbajú.
Diverzifikácia ako kľúč k energetickej nezávislosti
Opozícia zdôrazňuje, že diverzifikácia zdrojov je kľúčová. Slovensko už dnes môže využívať alternatívne trasy z Nórska, Poľska, Česka či Rakúska. „Naše zásobníky sú plné, reverzné toky fungujú a máme možnosti získať plyn zo severu, juhu aj západu,“ povedal Galek. Dodal, že snahy vlády orientovať sa výlučne na ruský plyn môžu Slovensko vystaviť strategickému riziku.
Ľubomír Vážny pripúšťa, že diverzifikácia je dôležitá, no upozorňuje na vyššie náklady spojené s dodávkami z alternatívnych zdrojov. „Tranzit ruského plynu bol vždy ekonomicky najvýhodnejší. Alternatívne trasy sú drahšie a tieto náklady nakoniec pocítia občania,“ argumentoval Vážny.
Cenové dôsledky na občanov: Adresná vs. plošná pomoc
Rast cien energií otvoril diskusiu o tom, či plošná pomoc občanom je efektívna. Karol Galek tvrdí, že plošná pomoc plytvá zdrojmi a zvýhodňuje aj bohatých. „Adresná pomoc by bola o mnoho vhodnejšia ako táto plošná, ktorá sa dneska deje. Pretože pri adresnej pomoci by ju naozaj dostali tí, ktorí ju potrebujú. Takto ju budú dostávať Bašternák, Fico alebo napríklad občan Kažimír, ktorý si takýmito energiami bude vykurovať svoj bazén,“ povedal.
Opozícia už dlho presadzuje adresnú pomoc, ktorá by bola spravodlivejšia a efektívnejšia. Ministerstvo hospodárstva prisľúbilo, že prvé návrhy adresnej pomoci predstavia do konca prvého kvartálu 2025. „Ide o zložitý proces, no musíme zabezpečiť, aby pomoc dostali tí, ktorí ju naozaj potrebujú,“ uviedol Vážny.
Kritika reklamnej kampane SPP
Karol Galek ostro kritizoval aj reklamnú kampaň SPP, ktorá mala podľa neho stáť viac ako 250-tisíc eur. „Je to reklama za naše peniaze, ktorá hovorí, že platiť za plyn budeme dvakrát – raz vo faktúre a druhýkrát cez dane,“ uviedol Galek. Dodal, že takéto výdavky sú zbytočné a mohli byť využité efektívnejšie, napríklad na adresnú pomoc pre občanov. Ľubomír Vážny naopak zdôraznil, že kampaň môže byť prínosná, ak prispieva k informovanosti verejnosti o stabilite cien energií.
Európska Únia: Zmena rétoriky Gašpara
Diskusia sa dotkla aj návrhu ukotviť členstvo Slovenska v Európskej únii a NATO ústavným zákonom. Karol Galek podporil myšlienku ako symbolické posilnenie stability Slovenska v týchto organizáciách. „Je to dôležitý signál, že sme súčasťou Európy a aliancie, ktorá nad nami drží ochrannú ruku,“ povedal Galek.
Ľubomír Vážny však označil tento krok za politické gesto bez reálneho vplyvu. „Ak chceme skutočné posilnenie, mali by sme do ústavy zakotviť povinné referendum v prípade vystúpenia z EÚ. To by bolo natvrdo dané,“ vyjadril svoj názor. Obe strany sa však zhodli, že Slovensko by malo zostať pevnou súčasťou európskych štruktúr, čo koniec koncov oznámil aj Gašpar, ktorý bol predtým kritizovaný za svoje predošlé výroky.
