Obchodné napätie medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi sa znovu vystupňovalo. V centre pozornosti sú clá, ktoré zavádza americká vláda pod vedením Donalda Trumpa. Tieto opatrenia už teraz zasahujú do celého radu odvetví a dotýkajú sa prakticky každého členského štátu únie – Slovensko nevynímajúc. Odpoveď EÚ sa zatiaľ formuluje, no čoraz viac sa ukazuje, že akýkoľvek krok vpred so sebou nesie aj riziko spätnej reakcie.
Recipročné clá ako dvojsečná zbraň
Európska komisia momentálne pripravuje zoznam amerických výrobkov, na ktoré by mohla uvaliť odvetné clá. Ako píše Pravda.sk, je to pokus o vyváženie síl – únia chce americkej strane ukázať, že si nenechá skákať po hlave. No zároveň sa snaží vyhnúť opatreniam, ktoré by mohli ublížiť vlastnej ekonomike. Preto sa hľadá rovnováha medzi politickým odkazom a hospodárskym rozumom. Clá majú zasiahnuť najmä tie sektory, ktoré sa Amerike najviac oplatia – napríklad letecký priemysel, v ktorom dominuje spoločnosť Boeing.
Európske firmy môžu prísť o miliardy
Zasiahnutie amerického giganta má však vedľajšie účinky. Ryanair, Lufthansa a ďalší dopravcovia v Európe majú objednané stovky lietadiel práve od Boeingu. Ak sa tieto dodávky stanú predmetom ciel, ich cena stúpne – alebo sa dodávky zrušia. Takéto kroky môžu vážne zasiahnuť európske spoločnosti, ktoré sa budú musieť obzerať po iných dodávateľoch, ako je napríklad čínsky Comac. Čo sa začalo ako politický odkaz, môže vyústiť do reťazca komplikácií a preskupovania obchodných vzťahov.
Slovensko ako obeť globálnej hry
Pre krajiny, ktoré sú silne exportne orientované, majú takéto rozhodnutia dramatické dôsledky. Slovensko patrí medzi najotvorenejšie ekonomiky EÚ – takmer každá zmena v globálnom obchode sa tu prejaví veľmi rýchlo. Najviac ohrozené je automobilové odvetvie, ktoré je pre slovenský priemysel kľúčové. Spojené štáty sú dôležitým trhom pre automobilové komponenty aj celé vozidlá. Clá, ktoré sa týkajú automobilového priemyslu, by tak mohli slovenských výrobcov zasiahnuť naplno.
Oslabenie rastu a neistá budúcnosť
Podľa ekonomických odhadov by v prípade rozšírenia obchodnej vojny mohlo Slovensko prísť až o tri percentuálne body hospodárskeho rastu v horizonte troch rokov. To je výrazný zásah, ktorý by ovplyvnil nielen štátne príjmy, ale aj pracovné miesta. Už teraz analytici predpokladajú, že ak sa clá nezrušia, čaká nás spomalenie rastu o približne jeden percentuálny bod. Slovensko si preto želá, aby sa rokovania s USA čím skôr ukončili dohodou, ktorá zastaví ďalšiu eskaláciu.
Clá ako forma dane na bežného spotrebiteľa
Mnohí odborníci upozorňujú na to, že clá v skutočnosti nie sú ochranou domáceho trhu, ale daňou pre vlastných občanov. Keď napríklad USA uvalia dvadsaťpercentné clo na európske víno, znamená to, že americkí zákazníci si za rovnakú fľašu zaplatia viac. Firmy si totiž tieto náklady premietnu do cien. A podobný princíp platí aj na druhej strane – ak EÚ zavedie clá na americké lietadlá alebo zdravotnícke zariadenia, doplatia na to aj európski podnikatelia a pacienti.
Európa hľadá rovnováhu medzi obranou a spoluprácou
Hoci súčasná situácia nabáda k tvrdším postojom, predstavitelia EÚ, vrátane eurokomisára Maroša Šefčoviča, zdôrazňujú potrebu riešení, ktoré neeskalujú konflikt, ale smerujú k dohode. EÚ sa obracia aj na Svetovú obchodnú organizáciu, kde chce hľadať podporu a presadiť pravidlá férového obchodu. Zároveň prebiehajú konzultácie s členskými štátmi a zástupcami priemyslu, ktoré by mali pomôcť určiť ďalší postup.
Slovensko potrebuje stabilný obchodný rámec
Pre malú krajinu, ktorá je závislá od exportu, je kľúčové, aby boli obchodné vzťahy stabilné a predvídateľné. Každé narušenie týchto vzťahov, či už ide o clá, sankcie alebo iné bariéry, môže spôsobiť reťazovú reakciu s dopadom na pracovné miesta a príjmy domácností. Preto je v záujme Slovenska, aby sa obchodné spory medzi EÚ a USA vyriešili dohodou, ktorá zabezpečí voľný pohyb tovaru bez ďalších prekážok.
