Keď sa pozrieme na globálne porovnania životnej spokojnosti, ľudia v rôznych krajinách celkom odlišne hodnotia svoj život, vzťahy, prácu či spoločenské väzby.
Svetové rebríčky šťastia a spokojnosti ukazujú, že niektoré krajiny dosahujú vyššie skóre než iné a to aj napriek tomu, že ekonomická výkonnosť nemusí byť jediným faktorom ovplyvňujúcim vnútorný pocit spokojnosti, informuje Ipsos.com
1. Meranie šťastia
Podľa World Happiness Report 2025 patria medzi najšťastnejšie krajiny na svete štáty ako Fínsko, Dánsko, Island či Švédsko, kde obyvatelia pravidelne hodnotia svoj život na vyššej úrovni. Tieto krajiny sú dlhodobo v popredí v globálnych rebríčkoch spokojnosti, píše Ox.ac.uk.
Naproti tomu Slovensko sa v tomto rebríčku nachádza bližšie k strednej časti (okolo 50. miesta), čo signalizuje, že obyvatelia celkovo menej často hodnotia svoj život ako „veľmi šťastný“. Píše portál Eng.lsm.lv. Štúdie OECD pritom ukazujú, že spokojnosť s životom ako celkom sa v rôznych krajinách líši podľa faktorov ako sociálne väzby, pocit bezpečia, ekonomická stabilita či dôvera v inštitúcie. V najšťastnejších krajinách Životná spokojnosť dosahuje hodnoty výrazne nad priemerom OECD – čo zvyčajne nie je typický obraz stredovýchodných či stredoázijských štátov.
2. Sociálne vzťahy a kultúrne normy
Prečo teda ľudia v niektorých krajinách uvádzajú vyššiu spokojnosť než iní? Výskumy zdôrazňujú rolu sociálnych väzieb, rodinných vzťahov a komunity. Napríklad v Latinskej Amerike, Ázii či škandinávskych krajinách je bežné, že rodina a priatelia hrajú veľkú úlohu v každodennom živote. Ľudia sa tam častejšie stretávajú, trávia čas spoločne a pociťujú silnejšiu sociálnu podporu. Táto kvalita vzťahov je spojená s vyššou subjektívnou spokojnosťou napriek rozdielom v ekonomických podmienkach, píše Ipsos.com.
Na Slovensku sociologické dáta naznačujú, že jedným z faktorov nespokojnosti je finančný tlak a neistota, najmä medzi mladými dospelými. Negatívne vplyvy rastúcich životných nákladov, obmedzenia vo financiách a neistota ohľadom budúcnosti môžu znižovať celkovú úroveň vnútornej pohody.
3. Kultúrna interpretácia emócií a správania
Výraz „byť nahnevaný“ alebo „neusmievať sa“ nemusí byť len otázkou osobnosti, ale aj kultúrnej normy. V sociálnych interakciách môžu byť v niektorých krajinách emotívne prejavy obmedzenejšie, čo nie je nutne znakom nespokojnosti, ale skôr odrazom iných očakávaní v spoločenskom správaní.
V severoeurópskych krajinách ako Fínsko či Dánsko pritom ľudia často spomínajú dôveru v spoločnosť a inštitúcie, nízku úroveň korupcie a vysokú úroveň sociálnej podpory ako kľúčové prvky dobrého života, ktoré im pomáhajú cítiť sa bezpečne a šťastne aj v stresových situáciách.
Informuje CNBC.
4. Sociálna prosperita versus vnútorná spokojnosť
Zaujímavým paradoxom je fakt, že vyšší hrubý domáci produkt (HDP) alebo vyššia priemerná mzda automaticky neznamenajú vyššiu subjektívnu spokojnosť. Napríklad vo Fínsku alebo Dánsku síce existuje vysoký životný štandard, no skutočný efekt na šťastie prichádza z rovnosti, sociálnej istoty a medziľudských väzieb.
Na druhej strane, v Latinskej Amerike či v Ázii niektorí ľudia preukazujú vyššiu spokojnosť s romantickým či osobným životom aj bez extrémne vysokých príjmov, čo naznačuje, že emocionálne väzby a zmysluplné vzťahy môžu byť silnejším prediktorom pocitu šťastia než čisté ekonomické ukazovatele.
5. Kritika a rozdiely v názoroch Slovákov
Diskusie na sociálnych sieťach a medzi expatmi naznačujú, že Slováci často pociťujú kultúrny tlak, neistotu alebo tlak na výkon, čo môže prispievať k pocitu nespokojnosti.
Niektoré komentáre dokonca zdôrazňujú, že frustrácia môže prameniť z očakávaní spoločnosti, ako napríklad vnímanie „úspechu“ ako hodnoty alebo silný tlak mať určité životné míľniky v mladom veku.
Ďalším faktorom môže byť pocit, že ľudia nie sú naučení premýšľať o šťastí ako o cieľovej životnej hodnote, ale skôr ako o stavoch ovplyvnených vonkajšími okolnosťami, čo môže viesť k rýchlemu prechodu k negatívnym emóciám v každodennom živote. Píše Reddit.
Rozdiely v tom, prečo sa ľudia doma na Slovensku cítia častejšie „nahnevaní“ alebo nespokojní, a prečo sa obyvatelia iných krajín častejšie usmievajú, nie sú výsledkom jedného jednoduchého faktora. Sú výsledkom komplexnej interakcie kultúrnych noriem, sociálnej podpory, ekonomických možností a osobnej perspektívy na život. Svetové prieskumy o šťastí ukazujú, že tam, kde ľudia cítia vyššiu dôveru v spoločnosť, sociálne väzby a životnú rovnováhu, dochádza k vyššej subjektívnej spokojnosti – aj keď to neznamená, že reálne nemajú výzvy.
