V poslednom desaťročí sa v krajinách Vyšehradskej štvorky (V4) tempo rastu čistých miezd výrazne zrýchlilo. Napriek tomu Slovensko zostáva na chvoste rebríčka. Zatiaľ čo v Česku, Maďarsku a Poľsku si zamestnanci polepšili takmer dvojnásobne, slovenské mzdy narástli len o niečo viac než polovicu.
Podľa analýzy Diany Motúzovej z Klubu 500 nie je dôvodom slabšieho rastu neochota zamestnávateľov platiť viac, ale neprimerane vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Informuje o tom TASR.
„Zamestnávatelia mzdy zvyšujú, no rast hrubej mzdy sa do čistej mzdy premieta len čiastočne, keďže veľkú časť zhltnú odvody a dane,“ upozorňuje Motúzová.
Slovenský zamestnanec si nechá najmenej
Dáta medzinárodnej poradenskej spoločnosti Forvis Mazars ukazujú, že medzi rokmi 2016 a 2025 sa čisté mzdy v súkromnom sektore v Česku zvýšili o 77 %, v Poľsku o 108 % a v Maďarsku dokonca o 112 %. Na Slovensku to bolo iba o 54 %.
Zatiaľ čo pred deviatimi rokmi patrilo Slovensko v regióne na druhé miesto, dnes má najnižšie čisté mzdy spomedzi krajín V4.
Motúzová poukazuje aj na rozdiel v tom, koľko z celkovej ceny práce (tzv. superhrubej mzdy) si zamestnanec skutočne ponechá. Na Slovensku je to len 51,5 %, zatiaľ čo v Česku 54,9 %, v Poľsku 57,2 % a v Maďarsku až 58,9 %.
Reforma, ktorú Slovensko potrebuje
Rozdiely podľa analytičky nesúvisia len s výkonnosťou ekonomík, ale najmä s nastavením daňovo-odvodového systému, ktorý na Slovensku zvyšuje náklady na prácu a zároveň znižuje čisté príjmy pracovníkov.
Dôležitým faktorom je aj nezdaniteľná časť základu dane. Kým v minulosti sa pohybovala na úrovni minimálnej mzdy, v posledných rokoch jej rast za ňou výrazne zaostáva. Výsledkom je, že aj nízkopríjmoví zamestnanci dnes platia daň z príjmu, čo brzdí zvyšovanie ich čistých zárobkov.
„Efektívnou cestou, ako zvýšiť čisté príjmy nízkopríjmovej časti obyvateľstva, by preto mohlo byť práve zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane,“ hovorí Motúzová.
Podľa nej štát nemôže donekonečna zvyšovať daňovo-odvodové zaťaženie práce, ak chce, aby ľudia pocítili reálny rast miezd.
„Slovensko dnes čelí štrukturálnej výzve, ktorá si vyžaduje zásadnú reformu systému daní a odvodov. Len znížením odvodov a úpravou daňových parametrov možno dosiahnuť, aby sa rast produktivity a snaha zamestnávateľov odmeňovať svojich pracovníkov prejavili aj v čistých príjmoch,“ uzatvára analytička.
