Slovensko si síce formálne drží solídne kreditné hodnotenie, ale za týmto povrchom sa skrýva znepokojivý trend. Medzinárodné agentúry bijú na poplach. Verejné financie sú v dezolátnom stave a krajina smeruje k čoraz väčšiemu zadlženiu. Každý obyvateľ Slovenska dnes nesie na svojich pleciach dlh vo výške približne 14 000 eur, a to nie je konečné číslo. Podľa odborníkov sa situácia ešte zhorší.
Prestížny rating už visí na vlásku
Ako uviedla Pravda.sk, ratingová agentúra Standard & Poor’s síce Slovensku ponechala doterajšie hodnotenie A+, no správa má trpkú príchuť – výhľad bol zhoršený zo stabilného na negatívny. Takéto hodnotenie signalizuje, že v nasledujúcich mesiacoch môže dôjsť k zníženiu ratingu. Ak sa to stane, krajina si bude musieť požičiavať za horších podmienok – teda drahšie. To následne vytláča peniaze z iných oblastí, ako sú školstvo, zdravotníctvo či doprava.
Minister spokojný, ekonómovia bijú na poplach
Minister financií síce zmenu výhľadu nevidí dramaticky, keďže rating ako taký ostal nezmenený. Zdôrazňuje, že problémy sú spôsobené globálnymi faktormi, nie domácimi rozhodnutiami. No analytici upozorňujú, že takéto zmýšľanie je nebezpečne krátkozraké. Ak sa vláda nezačne zaoberať štrukturálnymi problémami, zníženie ratingu bude len otázkou času.
Svetová neistota zasahuje aj Bratislavu
Exportne orientovaná slovenská ekonomika je mimoriadne citlivá na globálne turbulencie. Obchodné napätie, ktoré eskalovalo najmä počas pôsobenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, stále dolieha aj na menšie krajiny. Slovenský automobilový priemysel, chrbtová kosť nášho hospodárstva, je obzvlášť zraniteľný. Ak klesne dopyt po exporte, vláda bude mať ešte menej prostriedkov na ozdravenie verejných financií.
Slovensko ako čierna ovca Európy
Podľa nezávislých hodnotení sa Slovensko nachádza na úplnom konci rebríčka udržateľnosti verejných financií v rámci Európskej únie. Zlepšenie fiškálnej bilancie o 6,5 % HDP by bolo potrebné na to, aby sa dlh stabilizoval na prijateľnej úrovni do roku 2070. Takáto konsolidácia by si však vyžadovala masívne škrty a reformy, na ktoré vláda zatiaľ neprejavila vôľu.
Namiesto konsolidácie prichádza rast dlhu
Kým verejnosť počúva o „ozdravovaní“, čísla hovoria jasnou rečou – dlh rastie. Ku koncu minulého roka dosahoval 59,3 % HDP, no po ďalšom vládnom požičiavaní sa už prehupol nad hranicu 60 %. Navyše, v marci si štát požičiaval už aj od občanov, čo je ďalší signál napätej finančnej situácie. Aprílová aukcia štátnych dlhopisov len zvýšila podiel dlhu až na približne 63 % HDP.
Agentúry varujú: Strácame dôveru
Okrem číselnej stránky upozorňujú ratingové agentúry aj na znepokojivé kroky vlády v oblasti inštitúcií a právneho štátu. Zrušenie protikorupčných orgánov, zásahy do fungovania verejnoprávnych médií či zmeny v trestných zákonoch podľa nich oslabujú dôveru investorov. Tieto opatrenia neohrozujú len reputáciu Slovenska, ale aj jeho schopnosť čeliť budúcim krízam.
Katastrofálny výhľad do budúcnosti
Prognózy sú pritom jednoznačne negatívne. Očakáva sa spomalenie rastu pod dve percentá ročne. Verejné príjmy klesnú, výdavky porastú – a to najmä kvôli starnutiu populácie. Demografická kríza, ktorá nás čaká, si vyžiada ďalšie miliardy na dôchodky a zdravotnú starostlivosť. Kto to zaplatí? Pravdepodobne ďalšími pôžičkami, ktoré ešte viac navýšia už aj tak obrovský dlh.
