Zdražovanie, konsolidácia a napriek tomu pretrvávajúce obavy z budúcnosti Slovenska. Krajina totiž vstúpila do roku 2026 s rozpočtom, ktorý vyvoláva vážne obavy. Napriek tomu, že vláda už realizuje tretí balík konsolidačných opatrení, stav verejných financií sa zhoršuje.
Už koncom januára dosiahol hotovostný schodok štátneho rozpočtu 346,6 milióna eur, čo je výrazne viac než pred rokom. Ide o najhorší januárový výsledok za posledné roky a jasný signál, že štátne hospodárenie sa nachádza pod silným tlakom.
Základný problém spočíva v tom, že výdavky rastú rýchlejšie než príjmy. Rozdiel medzi tým, koľko štát vyberie a koľko minie, sa prehlbuje, čo zvyšuje riziko budúcich finančných problémov. Pre bežných ľudí to znamená neistotu – ak sa situácia nezlepší, štát bude musieť hľadať nové zdroje príjmov alebo šetriť, čo sa môže dotknúť služieb, daní či sociálnych programov.
Dane sklamali, výdavky rastú
Jednou z hlavných príčin zhoršenia rozpočtu je slabší výber daní. Podľa Ministerstva financií celkové príjmy štátu na konci januára dosiahli 1,89 miliardy eur, čo je medziročne menej. Najväčší výpadok zaznamenala daň z príjmov právnických osôb, ktorá priniesla výrazne menej peňazí než v minulom roku. Menej štát vybral aj na DPH, zrážkových daniach, daniach z motorových vozidiel či z osobitných odvodov regulovaných odvetví.
Niektoré položky síce rástli, napríklad daň z finančných transakcií a daň z príjmov fyzických osôb, no tieto nárasty nedokázali vyrovnať celkový pokles príjmov.
Na druhej strane sa výdavky zvýšili ešte výraznejšie. Štát v januári minul viac ako 2,2 miliardy eur, pričom výrazne stúpli náklady na obsluhu dlhu. Vyššie boli aj platby do rozpočtu Európskej únie a výdavky spojené s projektmi Plánu obnovy, najmä DPH k týmto investíciám. Aj keď niektoré transfery klesli, celkový trend je jasný – štát míňa viac, než dokáže vybrať.
Čo to môže znamenať pre ľudí a ekonomiku?
Ak sa tento vývoj nezastaví, tlak na verejné financie sa môže ešte zintenzívniť. Odborníci upozorňujú, že bez pokračovania konsolidácie môžu byť budúce trendy dlhu veľmi znepokojujúce. Pre bežných obyvateľov má takýto stav jednoduchý význam: účet za dnešné výdavky príde neskôr a môže byť bolestivý.
Možné dopady na domácnosti a podniky môžu zahŕňať:
- vyššie dane alebo nové poplatky,
- škrty v sociálnych dávkach či verejných službách,
- obmedzenie investícií do infraštruktúry, školstva či zdravotníctva,
- rastúce úroky z dlhu, ktoré znižujú priestor na podporu ekonomiky.
Hoci slovo bankrot zatiaľ zaznieva len ako varovanie, aktuálne čísla ukazujú, že situácia si vyžaduje rýchle a účinné riešenia. Ak sa trend slabých príjmov a rastúcich výdavkov nezmení, verejné financie budú pod stále väčším tlakom a dôsledky môže pocítiť každý obyvateľ krajiny.
