Jaroslav Halák, jeden z najväčších slovenských brankárov modernej éry, definitívne zatvoril bránu svojej profesionálnej hokejovej kariéry. Po takmer dvoch desaťročiach v NHL, kde písal silný príbeh o húževnatosti, skromnosti a spoľahlivosti, sa rozhodol dať prednosť rodine.
„Minulý rok som ešte absolvoval letnú prípravu. Chcel som ísť na ľad v Bostone, ale keď sa už nič nenašlo, povedal som si, že to nemá význam. Potom som sa už ani nesnažil. Oficiálne končím kariéru. Chcel by som sa poďakovať rodine, kamarátom, fanúšikom a špeciálne manželke Petre, ktorá pri mne stála celú kariéru,“ povedal Halák v rozhovore pre denník Šport. Napriek tomu, že mal ešte nejaké ponuky – hovorilo sa napríklad o záujme z českej extraligy – rozhodol sa zostať v zámorí. Deti tam chodia do školy, majú svoje športové programy a on im chce byť nablízku: „Chcel som najmä kvôli deťom zostať v Amerike, keďže tam chodia do školy a športové tréningy sú tam lepšie ako v Európe.“
Halák opúšťa NHL s krásnou vizitkou: 581 zápasov v základnej časti, 295 výhier, priemer 2,50 inkasovaného gólu a úspešnosť zákrokov 91,5 %. V play-off pridal ďalších 39 štartov a 17 víťazstiev. Napriek tomu, že hranicu 300 víťazstiev tesne minul, vníma to s pokojom. „Už prešli dva roky a zmieril som sa s tým, že na trojstovku nedosiahnem. Keď sa obzriem za kariérou, bola dobrá. Bolo by to krajšie s 300 víťazstvami, ale uspokojím sa aj s číslom 295,“ priznal pre Šport.
Jeho kariéra je plná veľkých momentov. Pamätný je najmä rok 2010, keď vo farbách Montrealu doslova šokoval hokejový svet – vychytal postup cez Washington s Ovečkinom aj Pittsburgh so Sidneym Crosbym a doviedol Canadiens až do finále konferencie. S Bostonom si v roku 2019 zahral vo finále Stanleyho pohára, no pohár im v siedmom zápase vyfúklo St. Louis.
V reprezentácii si Halák urobil meno už ako junior – v roku 2003 vychytal striebro na MS U18 a bol vyhlásený za najlepšieho brankára turnaja. Na ZOH 2010 dotiahol Slovensko až do semifinále a v roku 2016 sa ako súčasť Tímu Európy radoval zo striebra na Svetovom pohári. Po aktívnej kariére sa plánuje naplno venovať rodine, najmä deťom, ktoré pokračujú v jeho šľapajách. „Tým, že syn Nathan je už tri roky brankár, venujem sa jemu. Tento rok sa k nemu pridala aj staršia dcéra Inna. Od januára sa snaží byť tiež brankárkou,“ prezradil pre Šport.
Hoci jeho brankárska výstroj už zrejme ostane v pivnici, chuť zahrať si ho neopustila: „Keď si zahrám niekedy partičku, tak len ako obranca alebo útočník. Čím menej zblokovaných striel, tým lepšie. Mal som šťastie, že som odišiel z hokeja bez veľkých zranení. Niektorým chalanom museli vymieňať kolená a bedrá. Ja som obišiel kvázi zdravý.“
