Návrh zákona o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty majú v rukách poslanci Národnej rady. Vychádza zo smernice Európskej únie, ktorú musíme implementovať do 7. júna 2026. Smernica má umožniť lepšie monitorovanie situácie na trhu práce a prijímanie opatrení smerujúcich k rodovej rovnosti.
V mnohých krajinách majú ženy stále obmedzený prístup k vzdelaniu, kariére či vedúcim pozíciám. Na Slovensku sú síce ženy dlhodobo súčasťou pracovného trhu, ale rodové stereotypy v spoločnosti stále pretrvávajú. Ich výsledkom je rozdielne postavenie mužov a žien na trhu práce, čo sa prejavuje najmä v odmeňovaní a kariérnom postupe.
Rodová rovnosť nie je na Slovensku samozrejmosťou
Väčšina Slovákov aj Sloveniek si myslí, že finančná nezávislosť je dôležitá tak pre ženy ako aj pre mužov. V porovnaní s európskym priemerom však zaznamenávame výrazné názorové rozdiely.
Asi 75 % z nás si myslí, že hlavnou úlohou muža je zarábať peniaze a takmer rovnaký počet Slovákov tvrdí, že najdôležitejšou úlohou ženy je starostlivosť o domácnosť a rodinu. Tieto čísla nás tak zaraďujú medzi tie európske krajiny, kde stereotypy o rodových rolách pretrvávajú najvýraznejšie.
V posledných rokoch sme však aj u nás zaznamenali pozitívny trend a rozdiely v zamestnanosti mužov a žien sa začali postupne znižovať a v súčasnosti dosiahol historicky najnižšiu 8-percentnú úroveň. Analýza KOZ SR ukazuje, že nerovnosti na trhu práce pomáha znižovať najmä vzdelanie.
Najmenšie rozdiely zaznamenávame medzi ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním, o niečo viac je to pri stredoškolsky vzdelaných ľuďoch. Zaujímavosťou je, že medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi je rozdiel na Slovensku jeden z najnižších v celej Európskej únii. Najhoršie sme na tom v kategórii ľudí s nízkym vzdelaním, kde rozdiel v zamestnanosti mužov a žien dosahuje asi 20 percent.
Menej žien vo vedení a regionálne rozdiely
Rodové stereotypy sa odrážajú aj vo vedúcich pozíciách. Na Slovensku ženy zastávajú približne 23 % pozícií vo vrcholovom manažmente, zatiaľ čo európsky priemer je okolo 33 %. S tým súvisí aj rodový rozdiel v odmeňovaní. Ženy na Slovensku zarábajú v priemere približne o 16 % menej ako muži, čo je viac než európsky priemer.
Rodové rozdiely na trhu práce výrazne ovplyvňujú aj regióny, kde sa zamestnanci nachádzajú. Najnižší rozdiel v zamestnanosti mužov a žien má Bratislavský kraj, naopak na východnom Slovensku sú tieto rozdiely výrazne vyššie. Zaujímavosťou je, že najväčšie rozdiely v mzdách sú práve v Bratislavskom kraji, kde sú mzdy celkovo najvyššie.
Európska únia sa snaží nerovnosti riešiť legislatívne. Nová smernica o rovnakom odmeňovaní zavádza viacero opatrení, ktoré musia členské krajiny zaviesť do svojej národnej legislatívy.
Ide napríklad o transparentnosť platov pri nástupe do práce, právo zamestnancov na informácie o priemerných platoch podľa pohlavia, povinnosť firiem zverejňovať rodové rozdiely v odmeňovaní, spoločné hodnotenie platovej politiky zamestnávateľov.
Slovenská vláda už v decembri schválila návrh zákona, ktorý by mal smernicu implementovať. Na rade sú teraz poslanci Národnej rady, ktorí by mali o návrhu rokovať. Schváliť ho musia do 7. júna 2026.
„Nová legislatíva reaguje na alarmujúci fakt, že ženy na Slovensku zarábajú o 16 % menej ako muži. Návrh zákona, ktorý prináša povinné reportovanie mzdových rozdielov a rodovo neutrálne hodnotenie práce, vnímame ako kľúčový zlom. Odbory budú dôsledne dohliadať na to, aby zamestnávatelia tieto nové povinnosti neobchádzali a aby sa mzdové rozdiely nad 5 % okamžite a spravodlivo korigovali. Spravodlivé odmeňovanie nie je benefit, ale základné právo,“ uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Materstvo ako hlavný zdroj nerovnosti
Viacerí odborníci aj Konfederácia odborových zväzov sa zhodujú na tom, že jednou z najväčších príčin rozdielov v odmeňovaní je tzv. trest za materstvo. Ženy, ktoré majú deti, často prerušia kariéru na niekoľko rokov. To sa následne prejaví nižšími príjmami počas celého života.
Predsedníčka KOZ SR tvrdí, že súčasná rodinná politika na Slovensku je nastavená skôr na dočasnú podporu príjmu, než na systematické budovanie podmienok pre udržanie kariéry. Výsledkom je, že matky s malými deťmi čelia výrazne nižšej miere zamestnanosti a po návrate do pracovného procesu často narážajú na mzdovú penalizáciu.
Riešením podľa nej nie je len ukotvenie rovnosti v zákonoch, ale aj zmena rodinnej politiky. Ekonomický analytik KOZ SR Anton Marcinčin napríklad upozorňuje, že na zlepšenie situácie musíme urobiť niekoľko krokov – zabezpečiť dostupnejšie jasle a škôlky pre deti do troch rokov, flexibilné pracovné úväzky, viac zapojiť otcov do starostlivosti o deti a lepšie zosúladiť pracovný a rodinný život.
Kľúčovým problémom však stále zostáva spoločenské vnímanie úlohy žien, ktoré stále spája ich identitu najmä s rodinou a domácnosťou.
