Obchodné reťazce už tretí rok po sebe registrujú pokles podielu slovenských potravín na pultoch predajní. Dlhodobé zanedbávanie potravinovej sebestačnosti si pýta svoju daň v podobe zvýšeného dovozu výrobkov zo zahraničia.
Slovenských potravín je na pultoch reťazcov čoraz menej. Ako zistila Potravinárska komora Slovenska (PKS), v roku 2025 má spotrebiteľ na výber len zo 40,4 percenta výrobkov slovenského pôvodu, píšu Aktuality.
Oproti minulému roku tento podiel klesol o takmer jedno percento a zároveň klesá už tretí rok po sebe. Domáca produkcia tak zažíva nepriaznivý trend, kedy kvalitné slovenské produkty vytláčajú lacnejšie a mnohokrát menej kvalitné potraviny zo zahraničného dovozu.
Zanedbali sme domáci sektor
PKS vidí za príčinou zanedbávanie spracovateľského sektoru. Na ten sa dlhodobo nehľadí, keďže je kľúčovým odvetvím, ktoré zabezpečí, že sa zo slovenskej suroviny stane slovenský výrobok.
„Potravinári so zvyšujúcimi sa nákladmi a dopadmi konsolidačných opatrení, v kombinácii s nedostatočnou podporou, strácajú voči zahraničiu konkurencieschopnosť. Ak sa pozrieme na úroveň podpory poľnohospodárskej prvovýroby a spracovania, vidíme výrazný nepomer,“ ozrejmil prezident PKS Daniel Poturnay.
Riaditeľ Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) dodáva, že pri kúpe rozhoduje u spotrebiteľa v prvom rade cena. Môže za to aj fakt, že inflácia na Slovensku v júni v medziročnom porovnaní dosiahla 4,3 %, čo bol najvyšší rast cien od decembra 2023, informoval Štatistický úrad.
Martin Krajčovič tvrdí, že Slovensko domáci potravinársky sektor zanedbal a čelí investičnému dlhu v sume jednej miliardy eur.
„Oblasťou, kde nás však okolité krajiny výrazne predbehli, je investičná pomoc. Preto potravinársky sektor na Slovensku čelí dlhodobo investičnému dlhu na úrovni miliardy eur. Pracujeme so staršou technikou, ktorá je energeticky aj personálne náročnejšia, čo zvyšuje náklady potravinárov na Slovensku,“ ozrejmil Krajčovič. Problémom je aj vysoké daňovo-odvodové zaťaženie.
Spotrebitelia sa po slovenských výrobkoch najčastejšie obracajú na české. Krajčovič však vysvetľuje, že podiel výskytu slovenských potravín v predajni úzko súvisí s veľkosťou prevádzky. V prípade menších môže byť slovenského sortimentu viac než v hypermarketoch, kde sa domáci produkt stráca v širokej ponuke.
Podiel slovenských potravín podľa reťazcov
| Názov reťazca | Podiel slovenských potravín (v percentách) | Rozdiel oproti roku 2024 (+/- v percentách) |
|---|---|---|
| Coop Jednota | 56 | +1 |
| Fresh | 52 | +1 |
| CBA | 49 | +3 |
| Terno/Kraj | 44 | -1 |
| Biedronka | 44 | |
| Tesco | 42 | 0 |
| Billa | 41 | -1 |
| Kaufland | 40 | -2 |
| Lidl | 32 | +2 |
V niektorých odvetviach slovenskí producenti absentujú
Väčšina reťazcov odmieta tvrdenia, že na pultoch nie je dostatočne zastúpená slovenská produkcia. Vysvetľujú to dlhodobou spoluprácou s lokálnymi dodávateľmi, avšak limitovaní sú cenou, kapacitou či dopytom zákazníkov.
Hoci podľa prieskumu PKS je lídrom tabuľky Coop Jednota, za víťaza s najvyšším objemom predaných domácich výrobkov sa považuje Tesco.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
