Vo svete, kde Blízky východ opäť horí a medzinárodné napätie eskaluje, sa slová politikov stávajú rovnako mocnou zbraňou ako samotné bomby. Diskusia v TV Spark medzi moderátorom Petrom Bielikom a politickými analytikmi Romanom Michelkom a Petrom Bátorom odhalila, ako sa význam slov mení v rukách mocných a aké to má dôsledky na medzinárodnú, ale aj slovenskú politiku.
„Donald Trump zbombardoval Irán s cieľom nastoliť mier. Robert Fico súhlasí so zvýšením výdavkov na obranu, chce však za ne stavať nemocnice. Ten, kto nečítal Orwella, asi nechápe,“ otvoril diskusiu Peter Bielik, čím naznačil hlavnú tému – pokrivenú realitu politických vyhlásení.
Trumpova taktika: Vydieranie pred rokovacím stolom
Peter Bátor sa pokúsil objasniť Trumpove „krkolomné vyjadrenia.“ Podľa neho ide o tradičnú Trumpovu taktiku z biznisu, ktorú aplikuje aj v politike – najskôr vydiera, tlačí na súpera, eskaluje napätie a až potom prichádza k rokovaciemu stolu. Bombardovanie Iránu vníma ako výsledok neúspešných rokovaní o iránskom jadrovom programe, ktorý je podľa Bátora jednou z najväčších hrozieb pre medzinárodný mier a bezpečnosť. Bátor zdôraznil koordináciu medzi USA a Izraelom, pričom pripustil, že Izrael by jadrový program nedokázal zničiť vlastnými vojenskými prostriedkami. Hoci bombardovanie Iránu nebolo v súlade s medzinárodným právom, poukázal na iránske hrozby voči Izraelu, ktoré otvorene deklarujú ako strategický cieľ.
Naopak, Roman Michelko označil Trumpovo správanie za „nevyzpýtateľné“ a „nekritickú podporu Izraela za všetkými čiarami.“ Michelko varoval pred dôsledkami tejto politiky, najmä v podobe ďalších teroristických útokov, keďže moslimský svet nezabudne na kroky USA a Izraela. Pripomenul, že Izrael nikdy nepriznal vlastníctvo jadrových zbraní, hoci sa hovorí o 120 hlaviciach. Izraelský premiér Netanjahu je podľa Michelka „absolútny cynik“, ktorý je ochotný urobiť čokoľvek, aby sa udržal pri moci, aj za cenu „genocídy v Gaze“ a desaťtisícov mŕtvych civilistov.
Koniec konfliktu alebo začiatok teroru?
Bielik sa pýtal, či po pomerne slabej iránskej odvete ide o koniec konfliktu na Blízkom východe a či je Irán porazený. Bátor si nemyslí, že ide o koniec, keďže prímerie bolo hneď porušené. Poukázal na to, že izraelské letectvo získalo absolútnu vzdušnú prevahu nad Iránom, čo je v moderných dejinách veľmi nezvyčajné. Naznačil tiež, že iránske odvetné útoky boli „symbolické“ a dopredu koordinované s USA, určené predovšetkým pre domáce iránske publikum, aby režim nevyzeral slabo.
Michelko varoval, že „iránska teokracia je extrémne vydráždená a je veľmi pravdepodobné, že budú asymetrické odpovede“, čím opäť naznačil možnosť teroristických útokov. Zdôraznil, že útok na Irán „neurobil svet bezpečnejším, to teda ani náhodou.“ Naznačil, že reinstalácia monarchie v Iráne (ako to naznačil aj Trump) je nereálna a historicky problematická, poukazujúc na brutálnu diktatúru Rezu Pahlavího pred revolúciou v roku 1979.
Slovensko a dopady konfliktu: Neutrálna ilúzia vs. realita hrozieb
Diskusia sa presunula aj na dopady konfliktu na Slovensko. Peter Bátor kritizoval premiérove vyjadrenia o neutralite Slovenska v čase, keď sa vyostruje vojna na Blízkom východe a prebieha vojna na Ukrajine. Podľa Bátora má Slovensko jedny z najlepších bezpečnostných záruk vďaka členstvu v NATO a spochybňovanie tohto stavu je zásadný problém. Upozornil na rastúci počet utečencov prichádzajúcich do Európy v dôsledku vyhrocovania vášní v medzinárodnej politike a na to, že dnešný svet je prepojený – ak sa niečo deje na jednej strane, druhá to cíti.
Michelko oponoval, že izraelsko-iránsky konflikt nemôže mať žiadny priamy vplyv na slovenskú bezpečnosť, iba nepriamy cez cenu ropy. Argumentoval, že „predstava, že Slovensko bude nejako involované do tohto konfliktu, priamo ohrozené, je iba sekundárna – cenu ropy, ničím iným.“ Podľa neho je nepravdepodobné, že by Iránci masovo migrovali do Európy a európske krajiny sa nebudú podieľať na amerických aktivitách voči Iránu, keďže Európa vždy hľadala diplomatické riešenia.
Bátor však trval na tom, že situácia má širšie dopady. Spomenul prítomnosť vojakov európskych spojencov v regióne, ktorí sú vystavení priamemu ohrozeniu, čo môže viesť k rozšíreniu konfliktu.
Výdavky na obranu a „nemocnice“: Kde končia slovenské peniaze?
Poslednou témou boli výdavky na obranu v kontexte summitu NATO. Peter Bielik sa spýtal, či Európa bude súhlasiť s Trumpovým číslom 5 % HDP na obranu.
Peter Bátor vyvrátil, že by toto číslo bolo „hodené zo vzduchu.“ Vysvetlil, že NATO má obranné plány, ktoré presne definujú, čo aliancia potrebuje a koľko to stojí. Podľa neho aj doterajšie 2 % HDP na obranu boli nedostatočné a ani tie Slovensko celkom neplní. Kritizoval vyjadrenia slovenského premiéra o tom, že za peniaze na obranu chce stavať nemocnice. Bátor zdôraznil, že 1,5 % z navrhovaných 5 % má ísť na infraštruktúru priamo spojenú s ozbrojenými silami, ako je kybernetická bezpečnosť, nie na nemocnice či mosty. Upozornil, že spojenci neuznávajú slovenské výdavky na obranu v plnej výške, keďže Slovensko často „klame“ o tom, na čo peniaze vynakladá.
„My vieme oklamať na tlačovej konferencii doma, a neoklameme obranných plánovačov v NATO,“ dodal Bátor. Taktiež kritizoval fakt, že prezident Pellegrini odcestoval na summit NATO bez jasného mandátu vlády, čo považuje za „hanbu“ a dehonestáciu prezidentského úradu.
Diskusia jasne ukázala, že v dnešnom prepojenom svete sú slová politikov plné skrytých významov a ich činy majú ďalekosiahle dôsledky. Kým si niektorí politici dovolia luxus „vojny slov“, reálne dopady na medzinárodnú stabilitu a bezpečnosť sú čoraz citeľnejšie, a to aj pre krajiny ako Slovensko.
