Keď bola malá, sľúbila si, že raz bude tak výnimočná osobnosť, že ju každý bude mať rád. „Zdá sa, že sa mi to podarilo,“ spomínala s širokým úsmevom Magda Paveleková, ktorá je stále považovaná za prvú dámu slovenského humoru. Vďaka svojmu optimistickému pohľadu na život dokázala prekonať tie najtvrdšie rany, ktoré jej osud udelil.
Herečka vyrastala v čase vojny, ktorá jej vzala otca, a o mnoho rokov neskôr sa musela vyrovnať s predčasným odchodom svojej jedinej dcéry. Nina, ako ju s láskou nazývala, bola jej vytúženým potomkom po dlhých piatich rokoch čakania. Napriek prekážkam, ktoré jej život kládol do cesty, mala šťastie na svojho životného partnera Štefana, ktorý jej stál verne po boku neuveriteľných 61 rokov. Práve vďaka nemu dokázala zmeniť bolestné udalosti na príbehy plné humoru a života.
Nezbedné dieťa so silnou povahou
Magda Paveleková prejavila svoju osobnosť už od narodenia. Prišla na svet 7. júna 1931 v Leviciach, a hoci niektorí hovoria o jej vzdialenom príbuzenskom vzťahu k uhorskému šľachtickému rodu Koháryovcov, ona si vždy vytvárala vlastnú cestu. Keď prvýkrát zaplakala, prerušila tým nedeľný obed svojho otca, ktorý očakával syna, nástupcu svojho mena. Jej mama Mária mala iba 17 rokov a na materstvo nebola podľa herečkiných spomienok pripravená. Neustále jej dávala najavo, že nie je dostatočne pekná.
„Pamätám si na chvíľu, ktorá mi utkvela v pamäti. Mala som asi päť rokov, mama bola okolo dvadsaťdva, stála uprostred izby v krásnych šatách. Privinula som sa k jej zdobeným rukám, no ona ma odtlačila slovami: Máš studené ruky. Až ma z toho zamrazilo,“ spomínala Magda. Pozorovala, že rodičia viac milovali jej mladšiu sestru, ktorá podľa nej bola krásna. Chcela na seba upútať ich pozornosť, a tak vyrástla na tvrdohlavé a nezbedné dieťa.
„Ťažko sa so mnou vychovávalo, a keďže ma nemohli biť kvôli babičkinmu zákazu, otec ma poslal do internátnej školy, kde ma naučili disciplíne,“ hovorila s úsmevom Magda, ktorá sa smiala, že bola asi najnezbednejším dieťaťom v strednej Európe. Nakoniec priznala, že otec mal pravdu, keď ju takto poslal.
Od šľachty ku skromnosti
Napriek tomu, že pochádzala z bohatej rodiny, domov pre ňu neznamenal miesto naplnené láskou. „Nikto ma nemiloval, a tak som si sľúbila, že budem taký dobrý človek, že ma bude každý obdivovať,“ spomínala Magda. Keď mala len jedenásť, prišla o otca, ktorý zahynul počas bombardovania Levíc. Po vojne im navyše zabavili majetok a rodina sa ocitla v materiálnych ťažkostiach. Staršia generácia mala problém prijať, že už nie sú bohatí.
„Babička nechápala, prečo už nemáme peniaze, chcela chodiť do kúpeľov, ako kedysi. Keď mama povedala, že na to niet, prikázala: Predaj niečo! A tak sa predávali otcove veci, kabáty, golfové palice,“ pripomenula si Magda. V šestnástich rokoch šla na konkurz do Nitry, aby pomohla rodine. Na konkurze ju prijal sám Andrej Bagar, ktorý ju očaril a dal jej prvú divadelnú rolu.
Začiatky v divadle a osudová láska
„Bagar mi povedal: Dupni nohou a povedz: ‚Andrej, čo chceš teraz?‘ A ja som odpovedala: ‚Andrej, čo? Už zase chceš?‘ Už vtedy som tušila, že pôjdem cestou komédie,“ rozprávala Magda. Hoci sa na javisku učila len jednu vetu, pred premiérou sa jej miešali slová, a to spôsobilo veľký smiech.
V Nitre strávila 17 sezón, kde stretla svojho manžela Štefana, ktorý pracoval v armádnej kontrašpionáži. Spočiatku nevedela, čo presne robí, a dokonca si myslela, že je muzikant. „Keď som počula slovo ‚kontráš‘, predstavovala som si kontrabas,“ smiala sa.
Životná opora a humor v ťažkých chvíľach
„Bála som sa, že mi jedného dňa oznámia, že sa mu niečo stalo. Pre stres mal poškodené nervy aj srdce. Bola som mu veľkou oporou. Vždy som bola veselá, udržiavala som doma poriadok, on mi zase varil a staral sa o domácnosť,“ spomínala herečka na svojho muža, ktorý jej bol oporou v každej situácii.
Spolu prežili mnoho životných ťažkostí, vrátane straty dcéry Niny, ktorá zomrela vo veku 34 rokov na rakovinu. Magda si spomína, ako dcéra prišla s obavami a obaja vedeli, že čas sa kráti. „Bola to najťažšia rola môjho života, no nechcela som tomu veriť,“ hovorila so slzami v očiach.
Vnuci ako zdroj sily
Smutok zmiernili vnuci Tomáš a Andrej, ktorí sa stali jej novou nádejou a radosťou. „Neviem, ako som to zvládla, ale bolesť stále pretrváva,“ hovorila Magda. Vždy zdôrazňovala, že najdôležitejšie je zachovať si úsmev, a práve to ju držalo nad vodou.
Po smrti manžela v roku 2014 sa Magda cítila veľmi osamelo. „Snívalo sa mi, že mi ráno varí ovsenú kašu s banánom, a keď som sa zobudila, plakala som ako ranené zviera,“ priznala herečka, ktorá zomrela 20. júla 2015. Slovensko tak prišlo o milovanú „prvú dámu humoru“, ktorá dokázala aj v tých najťažších chvíľach rozosmiať ľudí okolo seba a nikdy nezabudla na seba samu.
