O ľuďoch na Slovensku sa často traduje, že patria medzi pracovité národy. Ako to však vyzerá v praxi, keď sa pozrieme na štatistiky a porovnáme ich s ostatnými krajinami Európskej únie? Najnovšie dáta z Eurostatu prinášajú zaujímavý pohľad na to, koľko hodín týždenne Slováci v priemere odpracujú a ako si v tomto smere stoja v európskom rebríčku.
Priemerný zamestnanec v Európskej únii odpracoval v minulom roku 36 hodín týždenne vo svojom hlavnom zamestnaní. Slovensko sa však v tomto porovnaní nachádza nad priemerom – podľa Eurostatu Slováci odpracovali v priemere 37,9 hodiny za týždeň. Tento údaj nás radí medzi krajiny s vyšším pracovným zaťažením a potvrdzuje, že Slováci patria medzi národy, kde sa pracuje viac.
Zaujímavé je aj regionálne porovnanie so susednými štátmi. V Poľsku je priemerný počet odpracovaných hodín ešte vyšší – tamojší zamestnanci pracujú v priemere 38,9 hodiny týždenne, čo je najviac v strednej Európe. Česká republika je len tesne za Slovenskom s priemerom 37,8 hodiny a v Maďarsku je to 37,4 hodiny týždenne. Výrazne menej však pracujú naši západní susedia v Rakúsku, kde štatistiky ukazujú len 33,9 odpracovaných hodín za týždeň.
Pri pohľade na celú Európsku úniu sú rozdiely medzi krajinami ešte výraznejšie. Najdlhší pracovný týždeň v rámci EÚ majú Gréci, ktorí v priemere odpracujú až 39,8 hodiny. Nasledujú Bulhari (39,0), Poliaci (38,9) a Rumuni (38,8). Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Holandsko, kde je pracovný týždeň najkratší – len 32,1 hodiny. Kratšie pracovné časy majú aj v Dánsku, Nemecku a Rakúsku, kde zamestnanci odpracujú v priemere po 33,9 hodiny týždenne.
Manuálni pracovníci sú v práci najdlhšie
Rozdiely v počte odpracovaných hodín sú badateľné aj medzi jednotlivými odvetviami hospodárstva. Najdlhšie pracovné týždne majú zamestnanci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove, kde sa v priemere pracuje 41,2 hodiny týždenne. Podobne vysoké čísla vykazuje aj sektor ťažby a dobývania (38,8 hodiny) a stavebníctva (38,7 hodiny). Naopak, najkratšie pracovné týždne majú ľudia zamestnaní v domácnostiach (26,7 hodiny), vo vzdelávaní (31,9 hodiny) a v oblasti umenia, zábavy a rekreácie (32,9 hodiny).
Tieto štatistiky ukazujú, že Slováci patria medzi krajiny s vyšším pracovným nasadením v rámci EÚ. Pri porovnaní s niektorými západoeurópskymi štátmi sa ukazuje, že východoeurópske krajiny majú vo všeobecnosti dlhšie pracovné týždne. Významnú úlohu pritom zohráva aj sektor, v ktorom ľudia pracujú – najviac času v práci trávia zamestnanci v poľnohospodárstve a stavebníctve, zatiaľ čo v oblasti vzdelávania či kultúry je pracovný čas kratší.
Z pohľadu zamestnancov to môže znamenať vyššie pracovné vyťaženie, ale aj potrebu väčšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Tieto údaje môžu byť podnetom na diskusiu o pracovných podmienkach, efektivite práce a možnostiach ďalšieho skrátenia pracovného času v budúcnosti, ako to už v niektorých krajinách EÚ testujú.
