Po izraelsko-americkom útoku na Irán panuje vo svete výrazné napätie. Spojené štáty aj Izrael označili operáciu za „preventívny úder“, no mnohí analytici varujú, že situácia by sa mohla rýchlo vyhrotiť a viesť k širšiemu globálnemu konfliktu. Aj keď sa európske krajiny na útokoch priamo nezúčastnili, odborníci tvrdia, že znaky eskalácie konfliktov naznačujú, že globálna vojna už mohla začať.
Základ napätia vznikol 28. februára, keď Spojené štáty a Izrael vykonali rozsiahle útoky na iránsku infraštruktúru, vojenské objekty a vodcov krajiny. Pri prvej vlne útokov zahynul iránsky najvyšší vodca, ajatolláh Ali Chameneí, ktorý viedol krajinu od roku 1989. Irán následne reagoval útokmi na izraelské a americké ciele v Perzskom zálive, vrátane civilných objektov. Konflikt zatiaľ nevykazuje známky deeskalácie, uvádza britský Mirror.
Izraelský minister obrany Israel Katz označil útoky ako „preventívny zásah“ na odstránenie hrozieb voči Izraelu, pričom nevysvetlil presne, o aké hrozby ide. Americký minister zahraničia Marco Rubio uviedol, že USA vedeli o pripravovanom kroku Izraela, a preto museli konať preventívne, aby ochránili americké jednotky pred očakávanými útokmi Iránu.
Predpoklady pre svetovú vojnu
Britský historik Anthony Glees upozornil, že ide o typický prípad „vojny z voľby“, teda konfliktu, ktorý si štát sám zvolí bez priamej nevyhnutnosti. Historicky práve takéto voľby vedú k širším globálnym vojnám. „Obe svetové vojny boli vojny z voľby. Rovnako útok na Irán z 28. februára,“ vysvetlil. Podľa neho Irán nemal žiadne plány napadnúť USA ani Izrael, čo robí útok „vojnou z voľby“ a nie nutnou sebaobranou. Glees dodáva, že vojny z voľby často eskalujú a zapájajú ďalšie štáty, čo môže viesť k globálnemu konfliktu.
Podľa jeho názoru rozhodnutia lídrov, ktorí volia vojnu, ukazujú na ignorovanie medzinárodného práva. „Silný je nad zákonom. Kto sa rozhodne pre vojnu z voľby, môže vyvolať konflikt aj s inými protivníkmi,“ upozorňuje. Glees spomína, že takéto správanie môže inšpirovať ďalšie autoritárske režimy k agresívnym krokom – vrátane Putina, Si Ťin-pchinga či Kim Čong-una.
Trump je dementný
Historik zároveň kritizuje postoj amerického prezidenta Donalda Trumpa. Podľa neho Trump vykazuje známky demencie, je nepredvídateľný a jeho rozhodnutia v zahraničnej politike môžu eskalovať konflikt. Glees tvrdí, že Trump má stále moc konflikt ukončiť, no pravdepodobne pokračuje v agresívnej línii v spolupráci s Netanyahuom, ktorý podporuje „nekonečné vojny“.
Glees upozorňuje, že zatiaľ čo ani Trump, ani Netanyahu ani Irán nechcú globálnu vojnu, ich kroky ju môžu spustiť. Konflikt, ktorý sa začal útokmi 28. februára, preto predstavuje vážnu hrozbu eskalácie a riziko, že sa miestne boje premenia na širší globálny konflikt. Podľa historika by sa štáty mali okamžite pripraviť na možnú vojenskú mobilizáciu a posilniť obranné kapacity, pretože vojny z voľby, ako táto, sa často rozrastajú rýchlejšie, než si väčšina analytikov uvedomuje.
