Pripravovaná novela Trestného zákona, ktorá sa dotýka postavenia spolupracujúcich obvinených, vyvolala ostrú reakciu odborníkov z právneho prostredia. Generálny prokurátor Maroš Žilinka upozorňuje, že navrhovaná úprava by podľa neho mohla spôsobiť značné škody a zároveň prichádza bez riadnej odbornej diskusie. Bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic zasa pripomína, že podobný model neplatí v žiadnom známom právnom systéme.
Zmena sa objavila v legislatíve v čase, keď má podpredseda parlamentu Tibor Gašpar stanúť pred súdom pre obžaloby týkajúce sa organizovaného zločinu. Práve pri tejto kauze vystupuje viacero tzv. kajúcnikov, ktorí priznali účasť na protiprávnom konaní a v rámci spolupráce vypovedajú o ostatných osobách. Úprava, ktorú presadil Smer, počíta s tým, že ich výpovede sa budú posudzovať oveľa prísnejšie než doteraz, uvádzajú Aktuality.
Podľa nového návrhu by výpoveď spolupracujúcej osoby stratila použiteľnosť v prípade, ak sa zistí, že niekedy v minulosti neuviedla všetky dôležité skutočnosti alebo nehovorila pravdu. Toto pravidlo by platilo bez ohľadu na to, či nepresnosti súviseli s aktuálne prejednávanou vecou, či išlo o úplne inú kauzu a či výpoveď smeruje v prospech alebo v neprospech obvineného. Ak by mal niekto za sebou obdobie, v ktorom popieral vlastnú trestnú činnosť, jeho súčasná spolupráca s políciou by už nemohla slúžiť ako dôkaz.
Žilinka označuje takýto zásah za problémový najmä preto, že obmedzuje sudcov pri hodnotení dôkazov. Tvrdí, že rozhodovanie súdov má byť založené na posudzovaní dôkazov v ich celom kontexte, nie na legislatívnom príkaze, ktorý niektoré z nich dopredu diskvalifikuje. Lipšic poukazuje na praktické dôsledky, ktoré by podľa neho boli zásadné.
Z praxe organizovaného zločinu vyplýva, že osoby zapletené do mafiánskych skupín len zriedkavo v minulosti všetko priznali. Ak by sa každý prípad starších zamlčaní bral ako dôvod na vyradenie ich výpovede, znamenalo by to podľa neho ochromenie vyšetrovania najzávažnejších trestných činov.
Problém s kajúcnikmi
V konaniach, kde vystupujú známi kajúcnici ako Bernard Slobodník či Ľudovít Makó, je bežné, že niektoré informácie sa objavovali postupne. Súdy to doteraz riešili tradičným spôsobom, teda dôkladným preverovaním vierohodnosti, porovnávaním výpovedí a hodnotením možných výhod, ktoré spolupracujúci obvinení mohli získať. Táto prax by sa však po schválení návrhu významne obmedzila.
Kritické hlasy zaznievajú aj z opozície. Poslanec SaS Ondrej Dostál tvrdí, že návrh zjavne súvisí s konaním voči Tiborovi Gašparovi, pričom poukazuje na to, že Gašpar má podľa jeho dojmu o zmene nadštandardný prehľad a podporuje ju. Dostál upozorňuje, že novela by v konečnom dôsledku mohla zvýhodniť aj ľudí napojených na mafiu a oslabiť možnosti štátu bojovať s organizovaným zločinom.
Ešte tvrdšie stanovisko zaujal predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Uvádza, že koalícia sa snaží takouto úpravou vytvoriť priestor, ktorý by Gašparovi uľahčil obhajobu. Dodáva, že drobná, no zásadná zmena môže zasiahnuť množstvo známych káuz od skupiny takáčovcov a seredských drogových gangov až po prípad sátorovcov, korupčné skutky bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Právny zástupca rodiny Jána Kuciaka Peter Kubina upozorňuje, že ústava jasne garantuje nezávislé rozhodovanie súdov. Podľa jeho názoru nemôže zákonodarca politickým hlasovaním určovať, ktoré dôkazy smú sudcovia brať do úvahy a ktoré nie. Varuje, že ak by sa zásada voľného hodnotenia dôkazov odstránila, Slovensko by prestalo spĺňať základné kritériá právneho štátu.
Vládni predstavitelia naopak tvrdia, že problém s nedôveryhodnosťou niektorých spolupracujúcich osôb je natoľko vážny, že si vyžaduje zásah. Predseda parlamentu Richard Raši argumentuje tým, že ak existujú pochybnosti o kvalite výpovedí ľudí, ktorí sa priznali len pod tlakom vlastného obvinenia, je potrebné situáciu riešiť. Sám však priznáva, že návrh zatiaľ neštudoval podrobne.
Profesor Jozef Čentéš považuje pripravovanú úpravu za zásadne chybnú. Tvrdí, že ide o zásah, ktorý narúša dlhodobé princípy trestného procesu. Dôrazne upozorňuje, že súdy majú posudzovať každý dôkaz zvlášť a zároveň v súvislostiach s ostatnými, čo navrhované pravidlo znemožňuje, keďže zákon dopredu vylučuje celú skupinu dôkazov bez ohľadu na konkrétny prípad. Pripomína tiež, že novela je vnútorné rozporná, pretože výpoveď spolupracujúcej osoby by sa nesmela použiť ani vtedy, ak by mohla obvinenému pomôcť. Upozorňuje aj na to, že dôvodom vylúčenia má byť nielen klamstvo, ale aj obyčajné zamlčanie časti informácií v úplne inom trestnom konaní.
