Fľaky, deformácie a odpudivý zápach. Takto v posledných týždňoch opisujú pestovatelia svoje rajčiny. Príčinou týchto problémov nemusí byť choroba, ale nenápadný škodca z juhu – invázna bzdocha Nezara viridula.
Rajčiny opadávajú pred dozretím, ich povrch pokrývajú hnedé škvrny, často zapáchajú a sú nepoužiteľné. Tento jav nie je ojedinelý a sťažnosti sa množia naprieč celým Slovenskom. Dôvodom nie je len priaznivé počasie, ale aj výskyt teplomilného hmyzu, ktorý sa vďaka klimatickým zmenám začal v našich podmienkach vo veľkom udomácňovať. Informuje o tom portál Pravda.
Invázny druh zo Stredomoria
Nezara viridula – bzdocha nazvýaná aj „zelená južanská“ – pochádza z Afriky a oblasti Stredomoria. S globálnym otepľovaním a rozšíreným obchodom sa však dostala až do strednej Európy. Na rozidel od našej domácej zelenej bzdochy, ktorá neškodí úžitkovým rastlinám, táto invázna verzia si zamilovala najmä rajčiny, papriku, sóju či slnečnicu.
Najväčšie škody spôsobuje cicaním štiav z mladých výhonkov a plodov, čo vedie k ich deformáciám. Plody môžu byť tvrdé, s hnedými alebo čiernymi škvrnami, strácajú chuť a niekedy opadávajú ešte pred dozretím. Navyše narušené tkanivá rastlín sú náchylnejšie na hubové infekcie, ktoré urýchľujú ich hnitie.
Ako ju spoznať?
Dospelé jedince sú trávovozelené, veľké približne 13 až 18 mm, s typickým štítovým telom. Na jeseň ich farba tmavne. Larvy (nymfy) sú tmavé až čierne so svetlými bodkami, čo často mätie záhradkárov, ktorí ich považujú za úplne iný druh hmyzu. Škodca môže počas sezóny vytvoriť až šesť generácií a prežiť zimu v dospelom štádiu.
Prvá pomoc z kuchyne
Vzhľadom na absenciu špecifických pesticídov pre túto bzdochu v domácom prostredí si záhradkári poradia aj svojpomocne. Čoraz populárnejším riešením je domáci postrek, ktorý využíva len tri bežné suroviny – vodu, tekuté mydlo a ocot.
Recept na postrek
- 1 liter vody
- 1 PL tekutého mydla alebo saponátu
- 1 PL octu
Zmes dobre premiešajte a nalejte do postrekovača. Aplikujte najmä na spodné strany listov, kde sa bzdochy najčastejšie ukrývajú. Postrek opakujte raz týždenne, ideálne ráno alebo večer, keď nehrozí riziko popálenia listov slnkom.
Ako postrek účinkuje?
Mydlová zložka narúša ochrannú vrstvu tela hmyzu, čím spôsobuje jeho dehydratáciu a následne úhyn. Ocot zasa znižuje pH prostredia a dráždi dýchacie otvory škodcu. Postrek je najúčinnejší voči larvám, ktorých telo je menej odolné než u dospelých jedincov.
Na čo si dať pozor?
Aj keď je tento domáci prostriedok prírodný, má svoje limity:
- Silný výskyt: Pri masívnom zamorení už nepomôže. Je potrebné siahnuť po chemickej ochrane.
- Zlé počasie: Dážď alebo závlaha rýchlo zmyjú roztok. Aplikáciu preto opakujte po každom daždi.
- Slnko: Postrek nikdy neaplikujte počas horúceho dňa – ocot môže spôsobiť spálenie listov.
- Koncentrácia: Vyššia koncentrácia octu alebo agresívne mydlo môžu poškodiť rastliny. Otestujte postrek najprv na malom úseku.
Ručné zberanie aj chemické prípravky
Pri menšom výskyte sa osvedčilo aj ručné zbieranie bzdoch v ranných hodinách, keď sú málo aktívne. Pozor však – pri dotyku vypúšťajú silný zápach. Po sezóne odstráňte rastlinné zvyšky a sledujte záhradu aj nasledujúci rok.
Chemická ochrana je možná pomocou prípravkov registrovaných na cicavý a žravý hmyz ako napríklad NeemAzal T/S, Spintor, NovaFerm ORION alebo Natura Rock Effeck.
Klimatické zmeny
Dôvodom, prečo sa Nezara viridula objavuje čoraz častejšie, sú najmä dlhšie teplé a suché obdobia – ideálne podmienky pre tento teplomilný druh. Jej šírenie podporuje aj dovoz rastlín a zeleniny z juhu Európy, prípadne preprava v drevených obaloch.
Napriek veľkému vplyvu na úrodu nie je tento druh zaradený medzi karanténnych ani regulovaných škodcov podľa legislatívy EÚ. Neexistujú tak žiadne povinné opatrenia zo strany štátu.
