Veľkonočný pondelok sa nielen pre kresťanov tento rok niesol v smutnej atmosfére. Vo veku 88 rokov zomrela hlava katolíckej cirkvi pápež František. Počas svojho viac než desaťročného pontifikátu zásadne ovplyvnil pohľad verejnosti na katolícku cirkev. Venoval sa témam, ako sú ochrana životného prostredia, pomoc zraniteľným skupinám, úsilie o mier či podpora sociálnej spravodlivosti. O jeho duchovnom a spoločenskom odkaze v relácii Téma s Petrom Bielikom diskutovali kňaz a bývalý hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik spolu s europoslankyňou KDH Miriam Lexmann.
Veľkonočný pondelok, deň, ktorý je pre kresťanov symbolom nádeje a víťazstva života nad smrťou, sa stal okamihom posledného výdychu Svätého Otca. Tento symbolický dátum ešte umocnil duchovný rozmer jeho odchodu. Jozef Kováčik, bývalý hovorca Konferencie biskupov Slovenska, prirovnal túto chvíľu k veľkonočnému ránu, kedy sa smrť premieňa na nový začiatok: „Ako sa v piatok zdalo, že všetko končí smrťou Ježiša Krista, tak zrazu prišlo veľkonočné ráno. A teraz, keď zomrel Svätý Otec práve v tomto čase, aj to je posolstvo.“
Posledné dni pápeža
František zomrel vo veku 88 rokov v kaplnke Domu sv. Marty vo Vatikáne, kde sa rozhodol prežiť svoje posledné dni v pokoji a jednoduchosti. Po dlhodobých zdravotných ťažkostiach, spojených s bronchitídou a obojstranným zápalom pľúc, došlo krátko po veľkonočných sviatkoch k náhlemu zhoršeniu zdravotného stavu. Podľa oficiálneho vyhlásenia Vatikánu bolo príčinou smrti krvácanie do mozgu a následné zlyhanie srdca. O 7:35 ráno potvrdil EKG jeho odchod a prítomný kardinál camerlengo vykonal tradičný úkon konštatovania smrti. „Sledovali sme jeho zdravotný stav s veľkými obavami, ale verili sme, že sa z toho ešte môže dostať. Jeho odchod nás však prekvapil rýchlosťou,“ poznamenal Kováčik.
Prípravy na pohreb a nové konkláve
Smrť pápeža znamená automaticky začiatok obdobia nazývaného sede vacante – prázdny stolec. Katolícka cirkev vstúpila do etapy intenzívnej prípravy na pohreb a následnej voľby nového pápeža. Na Námestí svätého Petra začali odstraňovať veľkonočnú výzdobu a pripravovať miesta pre tisíce veriacich aj svetových lídrov, ktorí sa prídu rozlúčiť so Svätým Otcom. Pohreb sa uskutoční v sobotu 26. apríla o 10. hodine. Po ňom bude nasledovať zhromaždenie kardinálov a konkláve, ktoré podľa tradície začne do 15 až 20 dní, teda v období od 6. do 12. mája. „Tí, ktorí sú mladší ako 80 rokov, sa čoskoro zídu, aby sme mohli spoločne očakávať nového nástupcu,“ vysvetlil Kováčik.
Prvý pápež z amerického svetadielu
František, pôvodným menom Jorge Mario Bergoglio, bol historicky prvým pápežom z Latinskej Ameriky a zároveň jezuitom. Od počiatku svojho pôsobenia sa snažil o väčšiu pokoru a jednoduchosť. „František bol iný už od prvého momentu. Keď sa zjavil na balkóne po zvolení a namiesto veľkých gest sklonil hlavu a poprosil ľudí, aby sa za neho modlili – vtedy sme vedeli, že máme pred sebou pokorného muža,“ pripomenul Kováčik.
Na pohrebe sa očakáva účasť mnohých štátnikov. „Aj prítomnosť lídrov ako Donald Trump či Emmanuel Macron na pohrebe ukazuje, že pápež František dokázal osloviť celý svet. No to, čo je dôležité, je, aby si z jeho života zobrali skutočné ponaučenie,“ dodal.
Jedným z Františkových odkazov je aj globálne rozšírenie kardinálskeho zboru. Vďaka jeho rozhodnutiam majú hlas aj kontinenty, ktoré boli v minulosti na okraji vplyvu. „Už nehovoríme len o Európe, ale aj o Afrike, Ázii či Južnej Amerike. To je veľká nádej pre cirkev,“ uzavrel Kováčik.
Hlas bratstva a milosrdenstva
Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) si spomína na emotívne momenty z pontifikátu: „Pamätám si na ten pohľad – prázdne Svätopeterské námestie a uprostred neho postava Svätého Otca počas pandémie. Povedal vtedy: ‘Všetci sme na jednej lodi’. Táto jednoduchá veta vystihuje jeho pontifikát – bol s nami v ťažkých časoch.“
František bol reformátorom, ktorý sa nebál pomenovať problémy cirkvi, ale zároveň trval na základných morálnych princípoch. „Hoci bol reformátor, nikdy sa neodklonil od základných hodnôt. Potraty považoval za vraždu, eutanáziu takisto. Ale vždy pripomínal, že milosrdenstvo je kľúčom ku všetkému,“ uviedla europoslankyňa.
Návšteva Slovenska
František počas svojho pontifikátu navštívil aj Slovensko. Okrem stretnutí s politikmi sa zastavil aj na Luníku IX v Košiciach. „Na Slovensku nám povedal, že máme byť zakorenení, ale otvorení. To je odkaz, ktorý by sme si mali pripomínať každý deň,“ povedala Lexmann. „Zakorenenosť vo viere a hodnotách a otvorenosť voči druhým – to je to, čím môže Slovensko inšpirovať.“
Lexmann vyzdvihla aj Františkov postoj k vojnám a globálnym krízam. „Svetový poriadok sa otriasa a pápež to veľmi citlivo vnímal. Nesnažil sa byť politickým hráčom, ale hlasom morálky. Aj v prípade vojny na Ukrajine vyzýval na mier, na dialóg, na hľadanie riešení, ktoré chránia ľudský život.“
Na záver Lexmann uviedla, že smrť Svätého Otca je výzvou pre každého. „Dnes je veľmi dôležité, aby sme sa nepozerali len na to, kto bude ďalší pápež, ale čo zanechal František. On sám hovoril, že chce, aby cirkev bola poľnou nemocnicou – blízko ľudí, blízko bolesti a utrpenia. Verím, že jeho smrť nás opäť vráti k podstate – k evanjeliu.“
Sledujte špeciálne vydanie relácie Téma s Petrom Bielikom venované pápežovi Františkovi
