Jedenásťročný chlapec zo Záhoria sa ocitol v kritickom stave po tom, čo sa pravdepodobne nakazil mimoriadne nebezpečným parazitom počas plaveckého výcviku v Štúrove. Podľa informácií bojuje o život v kritickom stave.
Ako sme v pondelok informovali, chlapec je momentálne hospitalizovaný na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny v Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH). Ako uviedla hovorkyňa Dana Kamenická: „Dieťa je v starostlivosti lekárov Národného ústavu detských chorôb. Je nám ľúto, ale viac informácií o zdravotnom stave dieťaťa nemôžeme poskytnúť.“ Informuje o tom portál noviny.sk.
Podľa televízie JOJ chlapec leží v kritickom stave a bojuje o život. Prípad vyvolal rozsiahlu reakciu hygienikov a preventívne uzavretie obľúbeného termálneho kúpaliska Vadaš.
Raritné ochorenie
Zatiaľ však nie je isté, či sa chlapec nakazil priamo na kúpalisku. Inkubačná doba tejto nákazy je 4 až 5 dní. Hovorkyňa kúpaliska Lívia Németh sa k situácii vyjadrila:
„Všetky doteraz odobraté vzorky bazénových vôd nepotvrdili výskyt žiadnych baktérií. Voda v bazénoch sa odvtedy niekoľkokrát menila. Žiadny ďalší podobný prípad u návštevníkov kúpaliska zaznamenaný nebol.“
Riaditeľ kúpaliska Endre Hogenbuch pre Plus 1 deň potvrdil, že chlapec bol na Vadaši na plaveckom výcviku už začiatkom júna. „Veľmi nás mrzí, čo sa tomu chlapčekovi stalo. Pevne verím, že nákaza sa nevyskytla v Štúrove. Odvtedy tu máme ďalších 20-tisíc ľudí, ktorí sa okúpali a boli u nás a táto nákaza sa u nikoho iného nevyskytla,“ dodal.
Podľa odborníkov môže byť za nákazou tzv. slzovičkovka zhubná – známa aj ako „mozog požierajúca améba“. Tento jednobunkový organizmus napáda človeka po vniknutí cez nosnú sliznicu a následne preniká do mozgu. Výsledkom je primárna amébová meningoencefalitída, ktorá má rýchly priebeh a vysokú úmrtnosť. Chlapec mohol parazita vdýchnuť pri kúpaní sa.
„To ochorenie je veľmi raritné. Na svete je popísaných približne 400 prípadov s 97 až 98 % úmrtnosťou,“ uviedol infektológ Pavol Jarčuška.
Môžu zostať následky
Epidemiológ Jozef Šuvada upozorňuje: „Ide o rýchlo postupujúce ochorenie, pri ktorom améba ničí mozgové bunky. Vedie to k opuchu, postupnému zániku mozgových funkcií a často k smrti pacienta, ak sa včas nezasiahne intenzívnou liečbou.“
„Tá améba akoby vyžierala mozog. Aj keď sa ochorenie podarí vyliečiť, môžu zostať vážne následky,“ dopĺňa Jarčuška.
Prípady infekcie slzovičkovkou sú síce extrémne zriedkavé, no nie neznáme. „V bývalom Československu v rokoch 1962 až 1965 bola tiahla epidémia na kúpalisku v Ústí nad Labem, kde sa nakazilo 16 ľudí. Všetci zomreli,“ pripomína Jarčuška.
Zomreli na hnisavý zápal mozgu a mozgových blán. Lekári a vedci dlho nechápali prečo. Jediné, čo obete spájalo, bola návšteva bazéna v Ústí nad Labem krátko pred smrťou. Záhadu sa podarilo rozlúštiť až o desať rokov, dodáva portál zpravy.aktualne.cz.
Nesprávne stanovená diagnóza
Ľudia zomierali na nebezpečnú infekciu postupne v období uvedených rokov. Vrbenského kúpele, postavené v 30. rokoch, boli viackrát uzavreté pre dôkladnú údržbu. Po opätovnom otvorení v lete 1964 sa žiadny prípad nevyskytol, zlom nastal na prelome októbra a novembra, keď počas týždňa zomrelo päť mladých ľudí. Najmladšiemu dievčaťu bolo desať rokov, najstaršej žene dvadsať.
Následne kúpele opäť zatvorili, aby prešli rekonštrukciou a rozsiahlou modernizáciou. Odvtedy sa ďalší prípad neobjavil.
Avšak správnu príčinu ochorenia, ktoré ľudia prezývali „mozgožrút“, sa nájsť nepodarilo. „Dva roky zostávala kauza uzavretá s nesprávnym záverom ohľadom pôvodcu infekcie. Až koncom roka 1967 nastal prielom. O epidémii sa dozvedel mladý parazitológ z Vojenského ústavu hygieny, epidemiológie a mikrobiológie v Prahe Lubor Červa, ktorý sa už niekoľko rokov venoval štúdiu patógenu u laboratórnych zvierat,“ popísal časopis Štátneho zdravotného ústavu Hygiena v roku 2019.
Doktor Červa sa v odbornej literatúre dočítal o prípadoch meningoencefalitídy u človeka, vyvolanej údajne amébami rodu Hartmannella alebo Acanthamoeba, vrátane troch prípadov ľudí, ktorí sa mohli nakaziť pri kúpaní vo voľnej prírode.
„Histologické vyšetrenie objavilo v mozgovom tkanive u všetkých zosnulých améby, ktoré svojou morfológiou zodpovedali amébam skupiny limax a ktoré pôvodní histológovia, ktorí nemali s vyšetrovaním améb žiadne skúsenosti, považovali za leukocyty, ktorými boli meningy masívne infiltrované,“ vysvetlili autori.
Miesto, kde sa tvorili améby
Následné pokusy naznačili, že améby spôsobujúce infekciu mozgu, sa do tela obetí mohli dostať pozdĺž čuchových nervov pri prudkom ponorení hlavy pod hladinu, čiže napríklad pri skoku.
„Rezervoár patogénnych améb sa podarilo odhaliť v dutinách čelnej steny bazéna. Pretože dĺžka bazéna bola pôvodne o trochu väčšia, bola niekedy v 50. rokoch vstavaná takzvaná Moniérova stena, aby sa dosiahlo 25 metrovej dĺžky a bazén mohol byť využívaný pre závodné plávanie,“ opísal časopis Hygiena.
Stenu tvorila vystužená päťcentimetrová vrstva betónu obložená kachličkovými dlaždicami. Časom sa však izolácia porušila a do štrbiny začala presakovať voda. Povrch dutiny postupne pokryla vrstva organických nánosov s bohatou populáciou améb. Tie sa potom do bazéna vyplavovali prasklinkami vždy po plaveckých závodoch, pretože sa na rekreačné plávanie znižovala hladina vody o niekoľko desiatok centimetrov.
Bazén čoskoro opäť prešiel rekonštrukciou a ďalej slúžil verejnosti. Epidémia takzvanej primárnej amébovej meningoencefalitídy (PAME), pri ktorej zomrelo šestnásť mladých ľudí, už nebola v Česku nikdy zaznamenaná. Ale zároveň sa dlho nepodarilo na toto ochorenie nájsť liek.
Úspech prišiel až šesť desiatok rokov od prvých prípadov v Ústí nad Labem. Medzinárodný tím parazitológov a medicinálnych chemikov z českého centra BIOCEV v marci 2023 oznámil, že vyvinul a úspešne otestoval látku proti smrtiacemu cudzopasníkovi. Spolu s vývinom lieku na PAME objavili tunajší vedci ďalšie antiparazitné látky, ktoré by sa v budúcnosti mohli používať proti malárii alebo spavej chorobe.
