Slovenský dôchodkový systém funguje na princípe priebežného financovania. To znamená, že odvody, ktoré platia pracujúci, sa okamžite prerozdeľujú medzi súčasných dôchodcov. Problém však nastáva v momente, keď príjmy Sociálnej poisťovne nestačia pokryť všetky dôchodky. V takom prípade prichádza na rad štát, ktorý tento deficit vykryje z verejných financií.
Len v minulom roku musel štát do Sociálnej poisťovne poslať 2,75 miliardy eur. Bez tejto sumy by boli dôchodky nižšie o desiatky percent. Exminister práce Jozef Mihál upozorňuje na portáli finsider.sk, že v skutočnosti mala Sociálna poisťovňa zdroje len na 10 dôchodkov, no vyplácalo sa ich až 13.
Prečo sa dôchodky musia dotovať?
Sociálna poisťovňa tvrdí, že dotácie zo štátneho rozpočtu sú súčasťou zákona o sociálnom poistení. Tento mechanizmus zabezpečuje, že poisťovňa má vždy dostatok financií na výplatu dôchodkov a iných sociálnych dávok. Ministerstvo financií preto každoročne posiela Sociálnej poisťovni miliardové transfery, aby sa zachovala platobná schopnosť systému.
Aké by boli dôchodky bez dotácií?
Podľa odborníkov by výdavky na dôchodky v minulom roku klesli až o 23 %, ak by štát dôchodkový systém nedotoval. To by znamenalo:
- Zrušenie 13. dôchodkov
- Zníženie všetkých ostatných dôchodkov o 15 %
Časť dôchodkového deficitu je spôsobená aj druhým pilierom, kde pracujúci posielajú časti svojich odvodov na osobné účty namiesto toho, aby tieto financie smerovali do Sociálnej poisťovne. Preto vláda minulý rok zmenila rozdelenie odvodov, čo znamená, že menej peňazí ide na súkromné účty a viac zostáva v systéme.
Kritika 13. dôchodkov
Jednou z hlavných položiek, ktorá zaťažuje dôchodkový systém, sú 13. dôchodky. Len v minulom roku na ne Sociálna poisťovňa minula 823 miliónov eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) dlhodobo kritizuje tento príspevok ako nesystémový. Podľa nej by bolo efektívnejšie upraviť mechanizmus výpočtu dôchodkov tak, aby nízkopríjmoví seniori dostávali viac, ale bez potreby zavádzania dodatočných výdavkov.
Opatrenia na znižovanie deficitu
Podľa odhadov sa bude deficit Sociálnej poisťovne v nasledujúcich rokoch mierne znižovať. V rokoch 2025 až 2027 sa dotácie zo štátneho rozpočtu znížia na 2,35 miliardy eur. Okrem toho poisťovňa zavádza opatrenia, ktoré majú znižovať výdavky, napríklad kontrolu neopodstatnených práceneschopností.
Odborníci upozorňujú, že aj keď sa deficit mierne zníži, v dlhodobom horizonte bude dôchodkový systém pod rastúcim tlakom. Najväčším rizikom je starnutie populácie. Silné ročníky 70. rokov budú postupne odchádzať do dôchodku okolo roku 2030, čo dramaticky zvýši počet poberateľov dôchodkov. Tento vývoj bude vyžadovať zmeny v systéme, keďže súčasné financovanie nebude udržateľné.
Hrozba krízy podobnej Grécku?
Podpredseda parlamentného výboru pre financie Marián Viskupič pripomína, že neudržateľnosť dôchodkového systému v minulosti spôsobila veľkú hospodársku krízu v Grécku. Dôsledkom bolo radikálne zníženie dôchodkov a dramatické obmedzenie štátnych výdavkov. Podobné riziko hrozí aj Slovensku, ak nebude postupne reformovať svoj dôchodkový systém.
Budúcnosť dôchodkového systému je neistá, no jedno je isté: bez štátnej pomoci by seniori dostávali podstatne nižšie dôchodky, a to by mohlo viesť k zhoršeniu ich životnej úrovne. Dôchodková reforma preto ostáva horúcou témou aj do budúcnosti.
