Minister financií Ladislav Kamenický otvorene pomenoval faktory, ktoré brzdia ekonomický rast krajiny. Ide najmä o geopolitické napätie, neistotu v medzinárodnom obchode, clá a obchodné vojny, ale aj vysoké ceny energií, ktoré majú dosah na firmy aj bežných ľudí.
Situáciu komplikuje aj to, že najväčší obchodní partneri Slovenska sa pohybujú na hrane recesie, čo sa automaticky premieta do slabšieho výkonu ekonomiky.
ako uviedol magazín openiazoch.sk, podľa ministra je navyše potrebné riešiť stav verejných financií, ktoré sú zaťažené rozhodnutiami predchádzajúcich vlád. Upratovanie rozpočtu v takomto prostredí nie je jednoduché, no rezort financií tvrdí, že sa postupne darí posúvať dopredu. Kľúčové je nájsť rovnováhu medzi stabilitou verejných financií a podporou rastu, aby krajina dokázala zvládnuť silný ekonomický protivietor zo zahraničia.
Prorastové opatrenia a spolupráca so zahraničím
Jedným z hlavných odkazov správy MMF je potreba prorastových opatrení. Minister financií zdôraznil, že vláda sa týmto smerom už vydala a podniká konkrétne kroky. Ako príklad uviedol pracovné rokovania so zástupcami OECD v Paríži, ktoré absolvoval spolu s predsedom vlády. Cieľom týchto stretnutí bolo hľadať riešenia, ktoré by podporili investície, konkurencieschopnosť a dlhodobý rast slovenskej ekonomiky.
Ministerstvo financií zároveň pozitívne hodnotí spoluprácu s MMF. Fond ocenil konsolidačné úsilie vlády, stabilitu inštitúcií a odolnosť finančného sektora. Dôležitým signálom je aj uznanie snahy štátu bojovať proti daňovým únikom. Podľa hodnotenia MMF sú opatrenia prijaté v rozpočte na aktuálny rok primerané a pozitívne je vnímaný aj predbežný pokles deficitu v roku 2025.
Medzi oblasti, ktoré sú v tejto fáze považované za kľúčové, patria najmä:
- udržanie sociálnych štandardov, ako sú dôchodky a materská,
- ozdravenie verejných financií, aby sa predišlo neudržateľnému dlhu,
- investície do firiem a infraštruktúry,
- úprava pravidiel dlhovej brzdy s cieľom lepšie reagovať na recesiu.
Otázka 13. dôchodkov a daní v politickej realite
Správa MMF obsahuje aj odporúčania, ktoré vyvolávajú silné emócie. Medzi nimi sa objavuje možnosť obmedzenia 13. dôchodkov, znižovania sociálnych výdavkov, zvýšenia DPH či skrátenia materskej dovolenky. Fond tieto návrhy vníma ako spôsob, ako znížiť budúce fiškálne riziká a stabilizovať rozpočet.
Rezort financií však jasne deklaroval, že tieto odporúčania nezodpovedajú aktuálnej politickej realite na Slovensku. Vláda podľa ministerstva považuje sociálne istoty za prioritu a neplánuje ich oslabovať spôsobom, ktorý by výrazne zasiahol obyvateľov. Diskusia sa vedie skôr o systémových zmenách, napríklad o reforme dlhovej brzdy ešte pred jej opätovnou aktiváciou v roku 2026, aby sa predišlo príliš prudkej konsolidácii, ktorá by mohla ekonomiku ďalej oslabiť.
Celá situácia tak ukazuje, že Slovensko stojí pred náročnými rozhodnutiami, kde sa bude hľadať kompromis medzi odporúčaniami medzinárodných inštitúcií, potrebou hospodárskeho rastu a ochranou sociálneho štandardu obyvateľov.
