Aj keď patríte medzi tých, ktorí horoskopy čítajú len zo zvedavosti pri rannej káve, jedna vec vám určite neunikla – ak chcete, aby vám astrológia skutočne niečo odhalila, potrebujete viac než len dátum narodenia. Presnosť horoskopu stojí a padá na správnom čase a mieste, kde ste prišli na svet. Prečo? Pretože hviezdna obloha nevyzerá rovnako v Riu de Janeiro ako v Kodani – aj keď je presne rovnaký čas. Poloha planét aj tzv. astrologické domy sa menia v závislosti od geografickej šírky a dĺžky, takže bez týchto údajov si môžete nechať o osobnom horoskope len snívať.
Astrológia však nie je len o tom, aké ste „znamenie“. Mnohí ani netušia, že v sebe nosíme omnoho viac astrologických vplyvov, než len to jedno slnečné znamenie, ktoré si vyhľadávame v časopisoch. V skutočnosti máme v horoskope niekoľko znamení – každá planéta v čase nášho narodenia bola v inom znamení a ovplyvňuje rôzne stránky našej osobnosti. A vedeli ste napríklad, že slávny William Shakespeare vraj tvoril svoje postavy tak, aby odrážali typické črty jednotlivých znamení? Astrológia teda prenikla aj do sveta literatúry a umenia. Informuje Blesk.cz.
Ak vás tieto drobnosti prekvapili, vedzte, že existuje omnoho viac fascinujúcich faktov, ktoré vám môžu úplne zmeniť pohľad na to, čo vlastne horoskop znamená. Nechajte sa inšpirovať deviatimi zaujímavosťami, ktoré ukazujú, že astrológia je omnoho hlbšia a zaujímavejšia, než sa na prvý pohľad zdá.
Aj pápeži verili hviezdam
Dnes sa môže zdať, že horoskopy a katolícka viera idú proti sebe ako oheň a voda. Z pohľadu dnešnej katolíckej cirkvi je dôvera v astrológiu považovaná za hriech – za odklon od Božej vôle a hľadanie odpovedí tam, kde by podľa cirkevných otcov nemali byť. No história ukazuje o niečo pestrejší obraz.
V skutočnosti totiž samotní pápeži v minulosti nezriedka vyhľadávali rady astrológov a podľa hviezd sa dokonca riadili pri rozhodnutiach kľúčových pre chod celej cirkvi.
Jedným z príkladov je pápež Július II., známy mecenáš umenia a človek, ktorý stál pri zrode Sixtínskej kaplnky v jej slávnej podobe. Tento renesančný pápež sa nerozhodol pre deň svojej korunovácie len tak náhodne alebo podľa dostupnosti chrámu – práve naopak, dátum si zvolil na základe odporúčaní astrológov, ktorí mu na základe postavenia planét určili najvhodnejší moment. A nebol sám – pápež Pavol III., ktorý vošiel do dejín ako ten, kto zvolal Tridentský koncil, taktiež načúval hviezdam. Dátum otvorenia tohto zásadného zasadnutia katolíckej cirkvi zvolil až po konzultácii s astrológmi.
Astrológia bola v období renesancie vnímaná úplne inak než dnes – bola považovaná za súčasť učenosti a vedy, ktorú študovali najväčší intelektuáli tej doby. Hviezdy neboli iba mystické symboly, ale zároveň aj ukazovatele božského poriadku sveta. Dnes by sa možno nad tým nejedna teologická autorita pohoršila, no vtedy išlo o bežnú súčasť rozhodovania – a to aj na tej najvyššej cirkevnej úrovni.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
