Takže nabudúce, keď si s troškou viny čítate svoj denný horoskop, spomeňte si na to, že aj veľkí muži cirkvi kedysi siahali po radách hviezd. História nám často ukazuje, že cesta k pravde nie je vždy čierno-biela, ale plná zaujímavých odtieňov.
Keď je znamenie ukryté v krvi
Zatiaľ čo u nás je bežné, že sa pri zoznamovaní pýtame: „A ty si aké znamenie?“, v niektorých častiach Ázie by vám položili úplne inú otázku – napríklad: „V ktorom roku si sa narodil?“ alebo dokonca: „Akú máš krvnú skupinu?“ Áno, čítate správne. V krajinách ako Čína či Japonsko sa na osobnosť človeka nehľadí len cez slnečné znamenie či astrologickú mapu, ale veľký dôraz sa kladie aj na iné aspekty – predovšetkým na lunárny rok narodenia a na krvnú skupinu.
V čínskej kultúre dominuje zvieratník dvanástich znamení, ktoré sa striedajú po jednotlivých rokoch. Každý rok vládne iné zviera – od draka cez potkana až po prasa – a tieto zvieratá vraj výrazne ovplyvňujú povahu, silné stránky aj slabosti jednotlivca. Pre Číňanov je preto často dôležitejší rok narodenia ako konkrétny deň či mesiac. Veľké rozhodnutia, ako svadby, pracovné zmeny či dokonca narodenie dieťaťa, sa často plánujú v súlade s týmto systémom.
Japonsko ide ešte o krok ďalej. Tamojšia spoločnosť pripisuje veľký význam aj krvnej skupine – niečo, čo u nás vnímame najmä z pohľadu zdravia. V Japonsku však veriť v „krvnú osobnosť“ nie je žiadna výstrednosť, ale bežná súčasť kultúry. Krvná skupina človeka sa považuje za indikátor jeho temperamentu, správania či kompatibility s inými ľuďmi. Napríklad ľudia s krvnou skupinou A sú vraj systematickí, citliví a usilovní, zatiaľ čo skupina B má byť kreatívna, impulzívna a individuálna. Skupina 0 býva označovaná za vodcov, silné osobnosti s charizmou, a AB za intelektuálne, originálne a často nevyspytateľné.
Nie je teda výnimkou, že si v Japonsku môžete kúpiť „krvný horoskop“, podobne ako si my listujeme v magazíne, čo nám hviezdy nachystali na víkend. Dokonca aj niektoré firmy zvažujú krvné skupiny pri prijímaní zamestnancov alebo zostavovaní tímov – čo však samozrejme vzbudzuje etické diskusie.
Tieto tradície ukazujú, že vnímanie ľudskej individuality a osudu je fascinujúco rozmanité. Či už veríte na hviezdy, roky alebo krv, spoločné zostáva jedno – snaha pochopiť samého seba a svet okolo nás cez symboly, cykly a tajomné spojitosti.
Hviezdy nad Bielym domom
Znie to ako kapitola z politickej fikcie, no v skutočnosti ide o jednu z najzaujímavejších epizód z moderných dejín Bieleho domu. Ronald Reagan, 40. prezident Spojených štátov, bol známy svojím konzervatívnym postojom, no zároveň aj veľkou dôverou voči svetu medzi nebom a zemou – konkrétne voči astrológii. A nebol v tom sám. Spolu so svojou manželkou Nancy verili, že hviezdy dokážu ponúknuť viac než len romantickú nočnú kulisu – že v ich pohyboch sa skrývajú rady pre život a vládnutie.
Táto dôvera sa stelesnila v osobe Joan Quigley – osobnej astrologičky Reaganovcov, ktorá bola ich tichou, no vplyvnou poradkyňou. Jej vplyv siahal ďaleko za bežné zvedavosťou motivované horoskopy – podľa dobových svedectiev konzultovali s ňou takmer každé dôležité rozhodnutie, či už išlo o prezidentské prejavy, zahraničné cesty alebo politické rokovania. Každý krok musel byť v súlade s astrologickým „oknom priaznivého vplyvu“. Horoskopy, ktoré Quigley zostavovala, sa stali akýmsi neviditeľným, no dôležitým podkladom strategických rozhodnutí najvyššieho predstaviteľa jednej z najmocnejších krajín sveta.
Nancy Reagan sa k tejto praxi neskôr priznala – dôvodom bola údajne trauma po neúspešnom atentáte na Ronalda Reagana v roku 1981. Práve vtedy sa podľa nej stala astrológia spôsobom, ako si udržať pocit kontroly a bezpečia v chaotickom svete politiky.
Záujem o astrológiu však nie je v americkej histórii úplnou raritou. Už Benjamin Franklin – jeden z tzv. „otcov zakladateľov“ USA a autor častí americkej ústavy – bol známym obdivovateľom astrologických princípov. Pod pseudonymom Richard Saunders vydával populárny Poor Richard’s Almanack, ktorý okrem praktických rád a múdrostí obsahoval aj astrologické prvky a predpovede.
Príbeh Joan Quigley a Reaganovcov nám ukazuje, že viera v hviezdy nepozná hranice postavení ani politickej moci. Niekedy aj najmocnejší ľudia sveta potrebujú potvrdenie „zhora“, že idú správnym smerom. A hviezdy sa im tak stávajú navigáciou – nie metaforickou, ale celkom doslovnou.
Nie ste len jedno znamenie
Keď sa niekoho opýtate, aké je znamenie, väčšina ľudí bez váhania odpovie – som Lev, Rak, Váhy či Kozorožec. Ide o tzv. slnečné znamenie, teda postavenie Slnka v čase vášho narodenia. A áno, práve to je základ, z ktorého vychádzajú klasické horoskopy v časopisoch. Slnečné znamenie symbolizuje vašu vnútornú motiváciu, základnú povahu, energiu, ktorou žiarite do sveta – niečo ako životný kompas duše. Ale… je to len začiatok.
Vo vašej osobnej astrologickej mape – teda v natálnom horoskope – sa však ukrýva oveľa viac. Máte totiž viacero znamení, ktoré formujú vašu osobnosť, prežívanie aj spôsob, akým vás vníma svet. Dve z tých najvýznamnejších „doplnkov“ k slnečnému znameniu sú mesačné znamenie a ascendent.
Mesiac: Vaša duša, emócie a vnútorný svet
Mesačné znamenie zodpovedá tomu, v akom znamení sa v čase vášho narodenia nachádzal Mesiac. Ten sa na oblohe pohybuje rýchlejšie než Slnko – každé dva a pol dňa prejde do ďalšieho znamenia. Práve preto je dôležité poznať presný dátum, čas a miesto narodenia. Mesačné znamenie opisuje váš vnútorný emocionálny svet, spôsob, akým vnímate svoje pocity, ako reagujete na blízkosť, zranenie či intimitu. Je to ako tajná komnata vašej psychiky – možno ju nevystavujete svetu na obdiv, ale práve tam sa skrývajú vaše najhlbšie potreby.
Ascendent: Vaša maska pre svet
Ascendent – alebo tiež stúpajúce znamenie – je ešte o niečo tajomnejší hráč. Je to znamenie, ktoré sa v čase vášho narodenia „vznášalo“ nad východným obzorom. Predstavuje vašu vonkajšiu identitu, spôsob, akým vás ľudia vnímajú na prvý pohľad, vašu fyzickú energiu, reč tela, štýl, ale aj spôsob, akým pristupujete k novým situáciám. Niektorí astrológovia dokonca tvrdia, že čím ste starší, tým viac sa s ascendentom zžívate – a že môže v neskoršom veku „prevziať vedenie“ vo vašom prejave.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)