Atentátnik, ktorý spáchal útok na premiéra Roberta Fica, prehovoril z väzenia. Najnovšie Juraj Cintula odhalil, čo cítil v osudný deň, ako vníma svoj čin a čo mu dáva silu prežiť za mrežami. Prekvapivé slová muža, ktorý sa stal symbolom útoku na demokraciu, vyvolávajú mrazivé otázky: Je toto spoveď kajúceho sa zločinca – alebo chladnokrvné ospravedlnenie neospravedlniteľného?
Život obyčajného muža sa zlomil v jedinom okamihu
72-ročný Juraj Cintula bol pred 15. májom 2024 nenápadným dôchodcom z Levíc. Susedia o ňom hovorili ako o pokojnom človeku, ktorý sa nezdal byť nebezpečný. V deň atentátu však všetko vyzeralo inak. Podľa kamerových záznamov pomáhal doma, priniesol nový spotrebič, nič nenasvedčovalo tomu, že plánuje útok.
V exkluzívnom liste pre denník Nový Čas sa Cintula rozhovoril o tom, čo prežíval v osudný deň atentátu, ako sa pozerá na svoj čin s odstupom času a čo mu pomáha zvládať pobyt vo väzení.

„Prežíval som stupňujúce sa psychické napätie, ktoré už trvalo ohrozovalo zdravotný stav. Nervózny som nebol. Ruky sa mi netriasli,“ tvrdí Cintula. Ako sám priznáva, dva dni pred útokom v ňom dozrelo rozhodnutie konať – podrobnosti však odmietol uviesť.
Slová o atentáte
Aj dnes Cintula tvrdí, že jeho cieľom nebolo premiéra usmrtiť. „Nestrieľal som na hlavu ani na srdce,“ bráni sa. Paradoxne priznáva, že keď sa dozvedel o Ficovom prežití, pocítil úľavu.

O motíve hovoril hneď po čine: „Nesúhlasím s politikou vlády.“ Podľa jeho slov bol čin výsledkom dlhodobého psychického tlaku a túžby niečo zmeniť.
Po hrozivom čine v Handlovej zasiahli policajti okamžite a Cintulu zadržali. „Správali sa profesionálne, snažili sa, aby nič nezbabrali, sú to tiež ľudia, určite to bol pre nich šok,“ uviedol, pričom jeho tón znel prekvapivo pokojne, akoby si ani neuvedomoval vážnosť situácie a to, že mu za tento čin hrozí mimoriadne prísny trest.
Momentálne čelí obžalobe z obzvlášť závažného zločinu teroristického útoku, za ktorý môže byť odsúdený až na doživotie.

Vo väzení sa cíti psychicky slobodný
Za mrežami Cintula žije vo zvláštnom rozpoložení. Naoko pokojne opisuje svoj pobyt: „Vo väzení musí človek bežať po zelenej lúke, aby sa nezbláznil.“
Oľutoval už svoj čin? Prekvapujúco nie: „Nič som neoľutoval, konal som podľa svojho svedomia.“ Priznáva, že stratil fyzickú slobodu, ale psychicky sa cíti slobodnejší než kedykoľvek predtým. Na vizitách odpovedá, že sa má „výborne“.
„Stratil som fyzickú slobodu, ale duševne som sa oslobodil. Za mrežami som psychicky slobodný,“ dodal.
Manželka mu je oporou
Po atentáte sa Cintulova rodina stiahla do ústrania. Najväčšou oporou mu zostala jeho manželka, ktorá za ním raz mesačne prichádza na návštevu. Denne jej volá o tretej popoludní a priznáva, že sa s deťmi sporadicky kontaktuje. „Moja žena je statočná. Má to najťažšie,“ dodal.
Cintula sa vo svojom liste nevyhýba otázkam, no mnohé necháva otvorené.