Pre futbalový svet bol Raphaël Varane stelesnením dokonalosti. Elegantný obranca, chladnokrvný profesionál a tichý lídra, ktorý počas dekády v drese „Bieleho baletu“ vyhral všetko, čo sa vyhrať dalo. Štyri triumfy v Lige majstrov, tri španielske ligové tituly a povesť jedného z najlepších stopérov generácie vytvorili obraz nezničiteľného športovca.
Avšak za nablýskanou fasádou úspechu a miliónovými zmluvami sa odohrávala celkom iná, temnejšia realita. V úprimnom a otvorenom rozhovore pre prestížny francúzsky denník Le Monde Varane prvýkrát detailne popísal neviditeľný boj, ktorý zvádzal sám so sebou v čase, keď mu svet ležal pri nohách.
Stratená mladosť a úzkosť v Madride
Korene jeho problémov siahajú do momentu, ktorý by pre iných bol splneným snom – prestup do Realu Madrid v útlom veku 18 rokov. Varane bol vhodený do jamy levovej, do prostredia s extrémnym tlakom, a tento skok do elity si vybral svoju daň. Preskočenie normálnej puberty a izolácia v cudzej krajine spustili psychické ťažkosti. „Po príchode do Realu Madrid som sa stretol s prvými problémami. Bol som sám, neustále som trénoval a hral som len málo,“ spomína Varane na krušné začiatky v Španielsku pre denník Le Monde.
Paradoxne, futbal bol jeho jediným útočiskom, no život mimo štadióna sa stal utrpením. „Cítil som, že môj sen bledne. Na ihrisku som bol úplne sústredený. Ale potom som sa nechcel vrátiť domov. Bola to depresia. Už ma nič netešilo,“ priznal obranca, čím zbúral mýtus o bezstarostnom živote mladých futbalových hviezd.
Uväznený v tichu a pochybnostiach
Najväčším nepriateľom mladého Francúza neboli súperi na trávniku, ale jeho vlastné presvedčenie o tom, čo znamená byť profesionálom. V tom čase panovala (a často stále panuje) dogma, že psychická bolesť je len nutným vedľajším produktom úspechu. Varane sa preto uzavrel do seba, neschopný zdôveriť sa okoliu.
„Myslel som si, že týmto si musíte prejsť, aby ste uspeli,“ vysvetlil svoje vtedajšie uvažovanie. Jeho myseľ zaplavovali pochybnosti o vlastných rozhodnutiach. „Začínal som kariéru a kládol som si tisíc otázok: ‚Urobil som správne rozhodnutie, že som sem prišiel? Mám odísť? Mám o tom hovoriť?‘ Bol som uväznený v akejsi osamelosti, cítil som, že sa všetko rúca.“
Pád z vrcholu sveta
Psychické výkyvy sa neobmedzili len na začiatky v Madride. Varane pre Le Monde potvrdil, že ďalší kritický moment prišiel paradoxne po dosiahnutí absolútneho futbalového vrcholu – po víťazstve Francúzska na Majstrovstvách sveta v roku 2018. Fenomén, známy ako „blues po úspechu“, zasiahol aj jeho. „Obdobie po majstrovstvách sveta v roku 2018 bolo veľmi ťažké. Splníte si sen, ste na vrchole svetového futbalu a potom príde kolaps,“ popísal stav emocionálneho vyprázdnenia.
Cesta k uzdraveniu a pochopeniu vlastných emócií nebola priamočiara. Varane naznačil, že zlomovým bodom sa pre neho stalo až obdobie pandémie. Vynútená pauza a izolácia mu paradoxne pomohli spracovať potlačené pocity a konečne ich akceptovať. Svojou spoveďou tak Raphaël Varane posiela silný odkaz celému športovému svetu: ani tie najlesklejšie trofeje nie sú zárukou duševného zdravia a hovoriť o slabosti je v skutočnosti prejavom najväčšej sily.
