Možno ste si túto otázku nikdy nepoložili, no veta „Koľko by stálo vyrobiť človeka od nuly?“ má v sebe isté zvláštne čaro. A hoci odpoveď nie je úplne jednoduchá, ukazuje sa, že z pohľadu surovín nepredstavuje ľudské telo žiadnu extrémnu investíciu, píše portál Science focus.
Ak si zoberieme bežné dospelé telo s hmotnosťou 70 kg, jeho zloženie tvorí najmä kyslík (46 kg), uhlík (13 kg), vodík (7 kg), dusík (2 kg) a vápnik (1 kg). Zvyšok dopĺňajú stopové množstvá ďalších prvkov ako fosfor, síra, draslík, sodík, chlór, horčík a ďalšie mikrozložky.
Spisovateľ Bill Bryson vo svojej populárno-náučnej knihe Telo: Sprievodca pre obyvateľov vypočítal, že ak by ste si chceli zadovážiť tieto prvky v ich čistej chemickej forme, celkové náklady by sa vyšplhali na viac ako 128 000 €. Bryson však rátal s tým najdrahším možným variantom – chemicky čistými laboratórnymi látkami. Ak by ste však boli ochotní si ich „vyextrahovať“ sami z lacnejších zdrojov, výsledná suma by bola neporovnateľne nižšia.
Telo za pár drobných?
Napríklad 52 litrov vody (ktorá je prakticky zadarmo) obsahuje viac než dosť vodíka a kyslíka. Jednoduché elektrolyzér by vám umožnil oddeliť tieto plyny podľa potreby. Uhlík si môžete zabezpečiť z kvalitného dreveného uhlia, ktoré obsahuje asi 70 % uhlíka – 65 € vám vystačí na požadované množstvo. Dusík a síru môžete získať z hnojiva na báze síranu amónneho – 10 kg balenie vyjde približne na 27 €.
Zvyšné prvky sa nachádzajú v tele v takých malých množstvách, že ich hodnota by sa pohybovala len okolo 11 – 17 €. Ak teda neberieme do úvahy čistotu a náročnosť spracovania, kompletná „surovinová“ hodnota ľudského tela by sa zmestila do 114 €.
Samozrejme, ľudské telo nie je len zhlukom chemických prvkov. Tieto prvky sú naviazané v zložitých molekulách, ako sú bielkoviny, tuky, enzýmy či DNA. Syntetizovať takéto zložité organické zlúčeniny z jednotlivých prvkov by bolo extrémne náročné a neporovnateľne drahšie než nákup surovín. Cena by tak raketovo stúpla.
Alternatíva pre silné žalúdky: prasa ako náhradný zdroj
Ak nie ste z tých, čo sa hneď zľaknú, existuje aj „praktickejší“ prístup: jednoducho si kúpiť celé prasa za cca 230 € a rozobrať ho na chemické súčiastky. Z pohľadu molekulárnej biológie totiž prasa a človek nie sú až tak odlišní – aspoň čo sa týka základného chemického zloženia.
Teoreticky by sme človeka mohli vytvoriť aj z čistej energie – v duchu Einsteinovho slávneho vzorca E = mc². Pomocou urýchľovača častíc, ako je napríklad Veľký hadrónový urýchľovač, by bolo možné premeniť energiu na hmotu. No tu narážame na ďalší problém: na vytvorenie 70 kg hmoty by ste potrebovali približne 10¹⁷ joulov energie, čo je zhruba 1,75 bilióna kilowatthodín elektriny – teda 70-násobok ročnej spotreby celej planéty. Inými slovami: fyzikálne možné, no ekonomicky (a prakticky) šialené.
Hoci nás výnimočnosť ľudského tela nemožno vyjadriť cenou, z pohľadu surovín sme relatívne lacní. To, čo robí človeka naozaj jedinečným, nie je hodnota jeho chemických prvkov, ale ich usporiadanie, prepojenie a život sám. Ale ak by vás niekedy zaujímalo, koľko „stojíte“ ako zmes prvkov – odpoveď je prekvapivo nízka.
