Policajná akcia Valhalla odhalila šokujúce pozadie extrémistov na Slovensku. Dvanásť zadržaných neonacistov boli mladiství, niektorí len 15-roční. Bezpečnostný analytik Radovan Bránik v relácii V tieni zločinu detailne vysvetľuje, ako sa mladí ľudia v Bratislave radikalizovali, aké metódy používali a prečo je tento fenomén mimoriadne nebezpečný pre celú spoločnosť.
Koncom mája polícia pri megaakcii Valhalla rozbila formujúcu sa skupinu neonacistov s názvom Biela zóna, ktorá pôsobila v Bratislave a útočila na ľudí. Zadržaných bolo 20 osôb, obvinenie si vypočulo 14, pričom až dvanásť z nich boli mladiství, z toho dvaja len 15-roční. „Závisí od uhla pohľadu, pretože z iného uhla pohľadu to prekvapivé vôbec nie je. Vieme o mladých ľuďoch v tomto veku, že sú schopní sa nesmierne jednoduchým spôsobom radikalizovať, najmä od čias covidu, keď sa ich život presunul z reálneho sveta do virtuálneho,“ vysvetľuje bezpečnostný analytik Radovan Bránik. Podľa neho sa u nemalej časti detí a adolescentov začali stierať rozdiely medzi virtuálnym a reálnym svetom, pričom začali nadužívať práve online priestor, kde sa odohráva indoktrinácia a spájanie ľudí s podobnými záujmami.
Policajný zásah bol podľa Bránika výnimočne presný a efektívny. „Zadržanie bolo vykonané s obrovskou presnosťou a efektivitou, pretože sa im v podstate nepodarilo navzájom včas vyrozumieť, zadržali ich koordinovane v takom poradí a v takom čase, že prakticky každý z nich bol prekvapený. Zasahovalo 170 policajtov, čo je znak, že z prostredia polície neunikli žiadne informácie,“ hodnotí analytik. Pripomína, že zásah voči mladistvým je omnoho náročnejší, keďže do procesu vstupuje detská kuratela a ďalšie právne povinnosti. „Čo sa týka samotného zadržania aj predložených dôkazov, nepamätám si, že by slovenská polícia dosiahla taký úspešný zásah proti podobnému typu skupín. Klobúk dolu,“ dodáva Bránik.
Polícia skupinu monitorovala mesiace
Prvé informácie o skupine sa objavili v médiách, polícia však už dávno predtým pracovala na jej rozpracovaní. „Treba samozrejme vnímať policajnú komunikáciu v jesenných mesiacoch, ale už aj koncom leta minulého roka, ako súčasť stratégie. Jednoducho bol pomerne veľký spoločenský tlak, keď sa začali objavovať rôzne videá násilného charakteru. Spoločnosť prejavovala obrovskú nespokojnosť… Pre policajtov to samozrejme v osobnej ľudskej rovine nie je úplne jednoduché. Na druhú stranu vedeli, že akýkoľvek únik informácií o tom, aký je skutočný stav toho vyšetrovania, by mohol všetko pokaziť,“ vysvetľuje Bránik.
V čase, keď mala verejnosť dojem, že polícia nič nerobí, už boli vydané rozhodnutia na sledovanie telekomunikačnej prevádzky, odposluchy telefónov a ďalšie úkony. Samotné získavanie dôkazov bolo podľa Bránika extrémne náročné. „Nie je jednoduché voči jednotlivcovi, nieto ešte takejto skupine, zadovážiť dôkazy, ktoré by potom oprávňovali vykonanie zásahu v zmysle obmedzenia osobnej slobody ozaj len na pár hodín. Zvlášť, pokiaľ ide o maloleté osoby, do hry vstupuje množstvo ďalších faktorov, ktoré to celé komplikujú,“ dodáva.
Skupina bola pripravená na násilie
Vyšetrovanie ukázalo, že skupina mala vnútornú hierarchiu a nových členov si vodca testoval niekoľko mesiacov, kým ich pustil do uzavretých skupín na sociálnych sieťach. „Na uliciach sa fotili, natáčali videá, komunikovali o plánovaných akciách a z odposluchov je zrejmé, že sa chystali aj na násilné činy. Jeden z nich písal, že nemá zbraň, donesie si mačetu. Polícia zaistila aj pištole a rôzne chladné zbrane,“ opisuje Bránik.
Podľa neho boli v zárodku tvorby skupiny, no už mali skúsenosti so zbraňami a ich činnosť mala eskalačný potenciál: „Otázkou dvoch-troch rokov je, kedy sa z teórie a koketovania s extrémizmom stane reálna fyzická hrozba. Táto skupina mala v sebe eskalačný potenciál, ktorý sa každým dňom zvyšoval. Keby polícia nezasiahla, mohli sme byť svedkami ďalšieho tragického prípadu, ako bol Daniel Tupý,“ varuje Bránik.
Virtuálny svet, exhibicionizmus a slabá ideologická ukotvenosť
Podľa Bránika len u dvoch členov skupiny možno hovoriť o plnohodnotnej indoktrinácii nacistickou ideológiou. „U väčšiny ostatných bude pre orgány činné v trestnom konaní ťažké preukázať presvedčenie. Z výpovedí a artefaktov je zrejmé, že u nich konzistentný hlbší vhľad do ideológie nacistickej nie je. Ťahalo ich to tam, ale načítané a naštudované toho veľa nemali. Veľmi pre nich bola dôležité vizuálna a zvuková stopa,“ približuje analytik.
Dôležitým motívom bolo podľa neho vytvoriť atraktívne video, nie samotné presvedčenie. „Dnes, ako by to robili preto, aby to všetci videli. Ich cieľ bol najskôr tých ľudí nejakým spôsobom prinútiť robiť niečo, čo nechcú. To je krôčik od násilia. Myslím si, že moment, kedy nútite niekoho konať proti jeho presvedčeniu, už možno považovať za násilné konanie,“ vysvetľuje Bránik a pripomína, že niektorí členovia boli už v minulosti trestaní za násilnú trestnú činnosť.
Vplyv sociálnych médií
Bránik upozorňuje, že kombinácia silného efektu sociálnych sietí a osobných stretnutí je dnes kľúčová pri radikalizácii mládeže. „Dôležitá je kombinácia naozaj nesmierne silného efektu smerujúceho cez sociálne siete s nezameniteľnou úlohou osobného stretnutia. Treba povedať, že mnohí sa navzájom spočiatku nepoznali, postupne sa zbližovali a do prvého osobného stretnutia museli prejsť nejakou formou vnútornej kontroly. Nie každého záujemcu do tejto skupiny aj fyzicky prijali,“ vysvetľuje Bránik. Vodca skupiny si nových členov testoval niekoľko mesiacov, než ich pustil do tiktokových, facebookových či telegramových skupín.
V skupine sa objavili aj osoby pracujúce v SBS službách. Bránik priznáva, že pozná aj seriózne SBS-ky, ktoré si dávajú pozor na personál, no zároveň existuje veľký trh pre tie nízkoprofilové, ktoré na výber veľmi nedbajú. „Do SBS-ky je možné dostať sa relatívne jednoducho, dnes stačí čestné prehlásenie, že neboli trestaní. Toto dáva priestor aj osobám s toxickými ideológiami, aj preto, že mnohé SBS-ky majú napríklad hromadné povolenia na držbu zbrane, takže netreba mať vlastný zbrojný preukaz,“ upozorňuje analytik. Podľa neho práve tento segment priťahuje nadpriemerne vysoké percento ľudí, ktorí inklinujú k pravicovému extrémizmu. „V SBS-kach nájdete veľmi málo priaznivcov ľavicových alebo ekologických hnutí, tí sa pohybujú v iných biotopoch,“ dodáva Bránik.
Spoločnosť si nesmie dovoliť precedens násilia
Bránik v relácii zdôrazňuje, že spoločnosť si nemôže dovoliť, aby skupinové násilie dospelo k tomu, že závažným spôsobom poškodí zdravie alebo dokonca usmrtí človeka. „V danej spoločenskej situácii by to viedlo k extrémnym škodám na bez tak už dosť ťažko skúšanej spoločnosti. Takže opäť, ja viem a nemám to rád, keď niekto hovorí slovo „chcem veriť“, ale iné mi neostáva. Chcem veriť, že orgány činné v trestnom konaní napriek všetkým výhradám budú reagovať skôr, než sa niečo fatálne a neodvolateľné stane,“ uzatvára bezpečnostný analytik.
Bránik tiež priznáva, že má isté obavy o schopnosť civilných spravodajských služieb udržať potrebnú úroveň kvality, no skúsenosť z práce polície pri tomto zásahu považuje za modelový príklad efektívnej práce, ktorý bude formovať aj budúce zásahy voči podobným skupinám. „Myslím si, že skúsenosť z práce polície pri tomto konkrétnom zásahu bude veľkým poučením aj pre ďalších policajtov ako modelový príklad toho, ako to funguje, ako sa to dá urobiť a bude veľmi formatívny aj pre budúce zásahy voči takýmto skupinám,“ uzatvára Bránik.
Sledujte reláciu V tieni zločinu na TV Spark a na našom YouTube
