Pandémia covidu-19 výrazne zmenila spôsob, akým ľudia vyhľadávajú lekársku pomoc. Vedci teraz upozorňujú, že napriek zdaniu poklesu hospitalizácií kvôli infarktu, celkový počet úmrtí na srdcové ochorenia vzrástol. Pacienti častejšie umierajú doma bez potrebnej lekárskej starostlivosti, čo naznačuje vážne medzery v kardiologickej starostlivosti počas pandémie aj po nej.
Na prvý pohľad sa mohlo zdať, že počet infarktov klesol. Štatistiky z rôznych krajín totiž ukazovali pokles hospitalizácií pre tieto stavy od začiatku pandémie. No výskum Massachusetts General Brigham ukázal, že realita je opačná. Ľudia jednoducho menej vyhľadávajú nemocničnú pomoc a častejšie zomierajú doma. Informuje o tom portál Pravda.
Výrazný nárast úmrtí na srdcové ochorenia
Vedci analyzovali údaje z úmrtných listov 127 746 pacientov zo štátu Massachusetts, ktorí zomreli v rokoch 2020 až 2023. Porovnali ich s očakávanou mierou úmrtí na základe období 2014 – 2019. Výsledky ukazujú, že počet úmrtí na srdcové ochorenia bol počas pandémie výrazne vyšší, než sa pôvodne predpokladalo:
- V roku 2020 o 16 % vyšší,
- V rokoch 2021 a 2022 o 17 % vyšší,
- V roku 2023 o 6 % vyšší.
Zároveň však klesol počet hospitalizácií, čo znamená, že pacienti s kardiovaskulárnymi problémami často nedostávajú potrebnú lekársku starostlivosť.
Problém spočíva v tom, že pacienti nevolajú o pomoc
„Mnohé správy ukazujú, že od roku 2020 došlo k poklesu počtu srdcových infarktov liečených v nemocniciach – ale z tých údajov akoby niečo chýbalo,“ vysvetľuje hlavný autor štúdie Jason H. Wasfy, riaditeľ výskumu Kardiologickej divízie Massachusettskej všeobecnej nemocnice.
Wasfy varuje, že „teraz sme ukázali, že ak započítame úmrtia doma, počet úmrtí na srdcové ochorenia rastie a drží sa na vyššej úrovni už niekoľko rokov. Dnes zomiera doma podstatne viac ľudí na srdcové choroby, čo vyvoláva obavy, že pacienti s kardiovaskulárnymi ochoreniami od pandémie nedostávajú potrebnú starostlivosť.“
Slovensko čelí podobným problémom
Choroby obehovej sústavy, vrátane infarktu, sú na Slovensku najčastejšou príčinou úmrtí. Len v roku 2022 zomrelo na tieto ochorenia viac ako 25 500 ľudí. V roku 2023 predstavovali tieto choroby najčastejšiu príčinu hospitalizácií, keď sa do nemocníc dostalo vyše 155-tisíc pacientov s problémami obehovej sústavy.
Zmeny v správaní pacientov
„Zdravotnícke systémy na celom svete zažili od roku 2020 viaceré otrasy. Naše zistenia naznačujú, že sa zmenili jednak rozhodnutia pacientov, či vyhľadať lekársku pomoc, ako aj výsledky po prekonaní kardiovaskulárnej príhody,“ dodáva John Hsu, spoluautor štúdie a riaditeľ Programu pre klinickú ekonomiku a analýzu politiky.
Podľa neho by sa nárast úmrtnosti mohol bez dôkladného skúmania úmrtných listov a domácich úmrtí úplne prehliadnuť. „Keby sme nepreskúmali údaje o úmrtiach z úmrtných listov, nárast úmrtnosti na srdcové choroby v populácii by mohol zostať nepovšimnutý,“ konštatuje Hsu.
