Stará škola radila čakať, nová veda velí útočiť. Dlhoročná dogma o odkladaní arašidov či vajíčok do neskoršieho veku dieťaťa definitívne padla pod ťarchou rozsiahleho kanadského výskumu.
Štúdia zverejnená v pondelok v odbornom časopise JAMA Pediatrics potvrdzuje, že čím skôr sa imunitný systém dojčaťa zoznámi s bežnými alergénmi, tým úspešnejšie si voči nim vybuduje celoživotnú toleranciu. Píše o tom kanadský portál The Free Press.
Matematika alergií je pritom mrazivo presná. Analýza viac než 190 svetových štúdií, ktorú viedol doktor Derek Chu z McMasterovej univerzity v Hamiltone, ukázala jasnú koreláciu: ak rodičia čakajú s podaním arašidov dlhšie než do prvých narodenín dieťaťa, šanca na vznik alergie sa zdvojnásobuje. Podobný efekt vedci spozorovali aj pri vajíčkach či rybách.
Oddiaľovanie zdvojnásobuje hrozbu
Kritické okno pre prvé sústo sa otvára vo chvíli, keď je dieťa fyzicky pripravené na tuhú stravu. Dieťa musí udržať stabilitu pri sedení, mať dostatočnú koordináciu na žuvanie a prejavovať prirodzenú zvedavosť o obsah taniera dospelých. Pre väčšinu dojčiat tento moment nastáva medzi štvrtým a šiestym mesiacom života.
Chu zdôrazňuje, že vyčkávanie na bezpečnejší vek je v skutočnosti kontraproduktívne. „Čím dlhšie odkladáme, tým vyššie je riziko potravinovej alergie,“ konštatuje alergológ.
Stratégia včasného kontaktu je obzvlášť dôležitá pre deti, ktoré už v prvom roku života bojujú s ekzémom, astmou alebo majú alergických súrodencov. Práve táto vysoko riziková skupina potrebuje skorú expozíciu najviac, aby sa predišlo prehnanej reakcii organizmu v budúcnosti.
Budujte toleranciu vytrvalosťou
Nestačí však, aby dieťa alergén len raz ochutnalo. Organizácia Food Allergy Canada, ktorej riaditeľka Jennifer Gerdts sa na štúdii podieľala, razí heslo: „Jedzte skoro, jedzte často“.
Aby si telo na novú zložku v strave zvyklo, musí ju dieťa konzumovať opakovane, ideálne niekoľkokrát týždenne. Kanadská pediatrická spoločnosť dokonca uvádza, že strach z prvej prudkej reakcie v ranom veku je zbytočný, pretože riziko vážneho anafylaktického šoku u dojčiat je minimálne.
- Arašidy: Nikdy nepodávajte celé orechy. Rozmiešajte arašidové maslo s teplou vodou a pridajte ho do obilnej kaše alebo zeleninového pyré.
- Vajíčka a ryby: Zaveďte ich hneď po prvých druhoch ovocia a zeleniny.
- Ostatné: Ak sú súčasťou vašej kuchyne, dieťa by malo prísť do kontaktu aj s mliečnymi výrobkami, sójou, sezamom či pšenicou.
Mikrobióm môže zamiešať karty
Výskum priniesol aj zaujímavú stopu týkajúcu sa antibiotík. Deti, ktoré museli brať tieto lieky v prvom mesiaci po narodení, vykazovali v neskoršom veku vyššiu náchylnosť na potravinové alergie.
Hoci ide zatiaľ o teóriu, vedci predpokladajú, že antibiotiká môžu narušiť prirodzený mikrobióm v črevách, čo následne ovplyvňuje vývoj imunity.
Podľa doktora Chu by tento poznatok nemal viesť k odmietaniu liečby v kritických situáciách, ale skôr k zvýšenej ostražitosti u týchto detí. Skoré zavádzanie alergénov je pre ne o to dôležitejšie.
Výsledky tak potvrdzujú, že imunitný systém dieťaťa nie je krehký mechanizmus, ktorý treba schovávať pred svetom. Ide skôr inteligentný systém, ktorý sa potrebuje učiť od prvých mesiacov života.
