Príbeh ako z filmového trileru, no s tragickým podtónom – aj tak by sa dala opísať udalosť, ktorá sa odohrala pred viac ako sto rokmi. Dňa 10. apríla 1912 sa medzi tisíckami cestujúcich na palube slávneho Titanicu objavila trojica, ktorá navždy vstúpila do dejín. Slovák Michel Navratil, pôvodom zo Serede, sa nalodil na palubu legendárneho parníka so svojimi dvoma malými synmi, píše Čas. Nikto však netušil, že išlo o dramatický čin – muž deti uniesol bez vedomia ich matky.
Rodinné nezhody a krach manželstva medzi Michelom a jeho ženou Marcelle Caretto vyústili do toho, že matka získala deti do plnej starostlivosti. Michel mal právo vídať ich len sporadicky. Na Veľkú noc v roku 1912 ich dostal dočasne do opatery – a vtedy sa rozhodol konať. Pod falošnou identitou, ako „vdovec“, s vymyslenými menami Louis a Lola, nastúpil s chlapcami ako cestujúci druhej triedy v Southamptone. V skutočnosti sa však deti volali Michel a Edmond a ich mama bola nažive – nič netušiac o otcových plánoch uniesť ich do Ameriky.
Michel veril, že na opačnej strane oceánu ich čaká nový začiatok. Titanic však namiesto prísľubu novej budúcnosti priniesol jednu z najväčších tragédií 20. storočia. Keď v noci 14. apríla došlo k osudnej kolízii s ľadovcom, otec pochopil, že jeho sen sa rúca. V poslednej chvíli umiestnil svojich synov do záchranného člna, pričom sám na palube lode ostal. Svoje posledné slová adresoval staršiemu synovi: „Keď za tebou príde mama, povedz jej, že som ju miloval a dúfal, že príde za nami do Nového sveta.“
Michel neprežil. Jeho telo bolo neskôr identifikované vďaka lístku nájdenému vo vrecku kabáta. Jeho deti však zázrakom prežili – ako jediné z Titanicu bez rodiča či opatrovníka. Zachránila ich loď Carpathia a dočasný domov našli u Francúzky Margaret Hays, ktorá si ich po vylodení v New Yorku vzala k sebe.
Správa o „sirotách z Titanicu“ obletela svet. Noviny uverejnili ich fotografie, verejnosť špekulovala, kto sú a komu patria. Objavili sa ľudia, ktorí tvrdili, že sú ich príbuzní, iní sa ponúkli, že si ich adoptujú. No ich skutočná matka, Marcelle, nezaháľala. Keď sa dozvedela, čo sa stalo, okamžite vyrazila za synmi do Ameriky. Spoločnosť White Star Line jej poskytla lodný lístok a 16. mája 1912, presne mesiac po katastrofe, opäť objala svojich synov.
Tento silný príbeh nehovorí len o tragédii, ale aj o rodičovskej láske, zúfalstve a odvahe. Dvaja malí chlapci prežili jednu z najväčších námorných katastrof v dejinách bez toho, aby pochopili, čo sa vlastne deje. Ich osudy sú dodnes pripomienkou toho, že ani deti nie sú ušetrené následkov veľkých rozhodnutí dospelých.
Starší z bratov, Michel, zomrel v roku 2001 vo veku 92 rokov. Jeho mladší brat Edmond odišiel z tohto sveta začiatkom 50. rokov. Ich príbeh však prežil – ako jeden z najdojímavejších odkazov Titanicu.
