Po desaťročiach na obežnej dráhe sa nefunkčný zvyšok sovietskej sondy Kosmos 482 v sobotu 10. mája 2025 zrútil späť na Zem. Informáciu potvrdila ruská vesmírna agentúra Roskosmos, podľa ktorej trosky dopadli do Indického oceánu, približne 560 kilometrov západne od stredného Andamanského ostrova.
Sonda bola pôvodne súčasťou sovietskeho programu Venera, ktorého cieľom bolo preskúmať planétu Venušu. Vypustená bola už v roku 1972, no kvôli poruche nedokázala opustiť obežnú dráhu Zeme. Odvtedy sa jej zvyšky postupne znižovali až do osudného vstupu do atmosféry.
„Sonda Kosmos 482 prestala existovať, opustila obežnú dráhu a spadla do Indického oceánu,“ uviedol Roskosmos na platforme Telegram. Podľa údajov agentúry sonda vstúpila do hustých vrstiev atmosféry o 8:24 stredoeurópskeho letného času (SELČ). Píše magazín Pravda.
Zložitý návrat a neistý dopad
Predpokladaný dopad bol odhadovaný medzi 8:00 a 8:30 SELČ, avšak reálny priebeh bol ovplyvnený nepravidelným správaním objektu. Podľa Európskeho centra pre sledovanie vesmírneho priestoru (EU SST) sa sonda rozpadla už počas vstupu do atmosféry. Detekovaná bola ešte krátko po 8:50 nad oblasťou medzi Novým Zélandom a Antarktídou. Následne preletela cez Pacifik, Strednú Ameriku, Atlantik, Európu a Blízky východ, pričom jej výška kolísala v dôsledku atmosférických podmienok.
Ako vysvetlil Milan Halousek z Astronomického ústavu AV ČR pre server Novinky.cz, objekt vstupoval do atmosféry pod veľmi plochým uhlom, čo mohlo spôsobiť dočasné „odrazenie“ – podobný efekt ako pri hode plochým kamienkom po vodnej hladine.
Prežitie atmosférického vstupu
Vzhľadom na to, že pristávací modul sondy bol konštruovaný na extrémne podmienky atmosféry Venuše, existovala reálna možnosť, že prežije prechod cez zemskú atmosféru a dopadne na povrch. Modul mal guľovitý tvar, hmotnosť približne 495 kilogramov a priemer 1,17 metra.
Nebezpečenstvo pre pevninu bolo nízke
Sklon orbity sondy voči rovníku, približne 52 stupňov, umožňoval potenciálny vstup do atmosféry nad veľkou časťou obývanej pevniny – vrátane strednej Európy či Slovenska. Napriek tomu odborníci považovali dopad do oceánu alebo neobývaných oblastí za najpravdepodobnejší scenár, čo sa aj nakoniec potvrdilo.
EU SST vylúčilo riziko dopadu pre oblasti ako Škandinávia, Škótsko, sever Ruska, Pobaltie, severozápad USA či južná Afrika.
Historický kontext: Program Venera
Kosmos 482 patrí do sovietskeho programu Venera, ktorý od 60. rokov 20. storočia smeroval k planéte Venuša. Viaceré sondy boli najprv umiestnené na takzvanú parkovaciu obežnú dráhu, z ktorej mali pokračovať ďalej. Pri zlyhaní motora však zostali na orbite Zeme a dostali označenie Kosmos, čo bol prípad aj tejto sondy.
Za zmienku stojí napríklad úspešná misia Venera 9, ktorá v roku 1975 ako prvá priniesla snímky povrchu Venuše.
