Speváčka Marta Jandová (50) sa rozhodla podstúpiť radikálnu operáciu, keď jej diagnostikovali vysokú pravdepodobnosť rakoviny vaječníkov a prsníka. O svojom rozhodnutí prehovorila už v novembri a teraz sa podelila o to, aké náročné bolo vyrovnať sa s drastickými zmenami na jej tele!
Speváčka Marta Jandová zažila bolestnú stratu, keď mala len 17 rokov a jej mama Jana (†45) podľahla rakovine vaječníkov. Táto tragédia ju prinútila chodiť na pravidelné kontroly, pretože vedela, že ochorenie môže byť dedičné. Vďaka tomu zistila, že sama je nositeľkou rizikového génu, čo ju postavilo pred ťažkú voľbu, píše portál blesk.cz.
Hoci mala možnosť absolvovať pravidelné prehliadky, ktoré by jej umožnili zachytiť ochorenie včas, čísla jej dali inú odpoveď. „Moje riziko rakoviny vaječníkov bolo okolo šesťdesiatich percent a rakoviny prsníka okolo osemdesiatich až deväťdesiatich percent,“ priznala a dodala, že jasnosť mala pomerne rýchlo.
„Vaječníky museli ísť preč, takže sme to vzali jedným ťahom. Nie je to na prvý pohľad zrejmé, mala som vtedy 44 rokov a to, že nebudem mať menštruáciu, ma vôbec netrápilo. Človek užíva hormóny, ktoré nahrádzajú to, čo produkujú vaječníky, a mne to dokonale vyhovovalo,“ zverila sa v talkshow FACE TO FACE.
„Ale moje prsia sú viditeľné, cez prsia mám jazvu, nie je to pekné. Aj keď som ich nikdy neukázala cudziemu človeku, moje prsia boli pre mňa symbolom sexuality. Prsia tam stále sú, len mliečna žľaza sa dá odstrániť a dá sa upraviť, takže ich stále mám,“ vysvetlila.
Priznala bolesť
Jandová v rozhovore priznala, že hoci si ľudia v jej okolí nevšimli zmeny, ktorými prešlo jej telo, ona sama túto zmenu vnímala veľmi silno. „Keďže u mňa rakovina neprepukla, mohla som hneď začať s rekonštrukciou a nikto si to nevšimol, čo bolo skvelé, ale už to pre mňa nebolo také skvelé, keď som sa pozrela do zrkadla a videla veľké červené jazvy. Teraz nechápem, prečo som sa vtedy cítila tak zvláštne, ale ten moment po operáciách je naozaj zvláštny. Bolí to a neexistovalo, že som doma chodila nahá, vždy som to skrývala,“ zverila sa o ťažkom období.
Pre ňu to však všetko nebolo len o vlastnom tele, ale aj o rodine. Hlavnou motiváciou sa jej stala predovšetkým dcéra. Nechcela totiž, aby sa u nej objavila rakovina a ona musela svoju dcéru opustiť tak, ako ju opustila jej vlastná matka.
„Prišlo to v pravej chvíli, v tej štyridsiatke už som si aj tak nemyslela, že otehotniem,“ povedala a dodala, že je vďačná za to, že má aspoň jedno dieťa. Prekvapivo však priznala, že v istom momente túžila mať ďalšie.
„Bol tam naozaj jeden moment, keď som uvažovala o umelom oplodnení, pretože som bola s manželom takmer stále tehotná päť rokov, ale okrem dcéry to nikdy nedošlo do konca,“ povedala. S odstupom času si však uvedomila, že to asi tak malo byť, pretože existovalo riziko, že by jej deti zdedili jej genetiku, čo by bolo riziko.
