Jeho pôvodne meno pritom znie Václav. Dalibora však nadobudol na popud Ladislava Poštulky, ktorý Jandovi písal texty.
„Václavov bolo vtedy veľa – Neckář, Vašák a ďalší. A pretože som krstený v kostole, mal som po krstnom otcovi druhé meno Dalibor. Chcel som teda začať vystupovať ako Dalibor, bez priezviska, dokonca sme sa na tom dohovorili s Karlom Šípom a Jaroslavom Uhlírom, keď som pre ich Hitšarádu naspieval pesničku Dievča z prázdnej električky. Lenže šéf cez kultúru v Československej televízii to zakázal, že takéto móresy sa zavádzať nebudú. Takže ma odvysielali ako Dalibora Jandu a už to zostalo.“
Počas jeho kariéry sa objavili skladby, na ktorých sa nechcel podieľať, napokon sa stali obrovskými hitmi. „Napríklad „Hráli jsme kličkovanou“, za to som sa celkom hanbil. Ale natočili sme ju a každý sa pýtal, čo to tá „kličkovaná“ je. Ľudí to zaujímalo, ujalo sa to, stal sa z toho hit a mňa to prekvapilo. Dnes to už beriem s úsmevom,“ dodáva.
V čase tvrdého socializmu a pred pádom režimu nemal dnes mimoriadne úspešný český spevák na ružiach ustlané. „Pre tých hore som bol spevák s nesocialistickým hlasom. Prekážalo im, že nosím ruky vo vreckách a som neoholený, neupravený a podobne. A v deväťdesiatych rokoch naopak hovorili, že veľmi pripomínam dobu minulú. Bol som pre niektorých veľmi úspešný a za to som dostal cez hubu.“
Hroznú tragédiu mu niektorí priali
Držiteľ zlatých slávikov je v šťastnom manželstve s Jiřinou od roku 1981. Okrem dcéry mal aj syna, o ktorého ale tragicky prišiel v roku 2001, keď ako 21-ročný spáchal samovraždu skokom z mosta v Prahe.
„Samovražda môjho syna bola pre mňa najväčším trestom za to, že som sa mu poriadne nevenoval. Celé jeho detstvo som jazdil po všetkých čertoch. Človek si musí spytovať svedomie. Je to kruté, ale možno sa tomu nedalo zabrániť,“ citoval speváka portál Dobré noviny.
Galéria: Dalibor Janda
„Hovorí sa, že čas rany zahojí, ale jazva zostane. Veci, ktoré človeka stretnú, sa zaznamenávajú a neskôr sa to podpísalo na mojom zdraví. Všetok ten stres sa nahromadil, dostal som infarkt a trikrát bol na druhej strane. Zachránila ma strašne milá pani doktorka Medová.“
O hrozných tragédiách sa v mnohých domácnostiach nehovorí, ale u Jandovcov nechceli tému nechať ležať a navyše, aby sa smrť syna podpísala na Daliborovom zdraví.
„Podľa mňa je dobré sa z toho vykecať, lepšie, než to držať v sebe. Keď sa to stalo, moja žena chcela, aby som nerušil koncerty, že by som len sedel doma a premýšľal. Lenže pred každým koncertom mi kondolovalo asi dvadsať ľudí, to bolo strašné. A stalo sa mi, že som raz z kabínky na toalete počul dvoch ľudí, ktorí vykonávali potrebu a vyslovene mi tú smrť priali. Navyše šlo o ľudí, ktorých som poznal. Je to tragédia, ale ako vám toto môže niekto priať?“
Dcéra Jiřina Anna kráča v otcových šľapajách a na konte má už tri albumy. Dcéru pritom odhováral od spevu, hoci ho od detstva mala rada.
„Nechcel som, aby spievala, ale sľúbil som jej, že keď bude mať v škole vyznamenanie, natočím s ňou jednu vec. A potom to postupovalo… Kladiem jej teraz na srdce inú vec – až sa bude vydávať, nech si neberie umelca!“
