Tohtoročný 17. november má byť opäť míľnikom. Aspoň z pohľadu štyroch opozičných strán, ktoré sa chcú spoločne postaviť na tribúny. Neďaleko od opozičných kolegov bude mať svoje pódiá Hnutie Slovensko, ktoré zo spoločných protestov vylúčili. Matovičovci, naopak, s účasťou niektorých opozičných politikov počítajú.
Opozičné strany a občianska spoločnosť chystajú na pondelok 17. novembra masové protesty. Od Bratislavy až po Košice chcú vyjadriť nesúhlas s politikou súčasnej vlády.
Predseda hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka pripomína, že: “… tento dátum nie je len číslo v kalendári. Je to deň, keď sloboda, dôstojnosť a odvaha zvíťazili nad nespravodlivosťou“.
Konzervatívnu časť opozičného spektra budú na tribúnach reprezentovať zástupcovia KDH. Odkaz jeho predsedu Milana Majerského, ktorý vyslal ľuďom, je jasný: „KDH bolo pri tom, keď padli komunisti, bolo pri tom, keď padol Mečiar, a bude pri tom, keď padne Fico. Čas tejto vlády sa kráti.“
Na nevôľu opozičných kolegov narazila myšlienka liberálov z SaS vyhlásiť na 17. novembra generálny štrajk. Predseda SaS Branislav Gröhling vysvetlil, že to nebude taký generálny štrajk, aký sme zažili pred 36 rokmi: “Forma štrajku nebude presne ako v roku 1989 (kedy bol skutočný generálny štrajk), ale môže ísť o symbolickejšiu akciu – napríklad zastavenie výroby či prerušenie prevádzok na krátky čas.”
Pre KDH aj PS je táto iniciatíva kontraproduktívna. Šéf KDH sa viackrát verejne vyjadril, že: „…generálny štrajk nemajú pripravovať a ohlasovať politické strany. Je to vec zamestnávateľov a odborárov. Generálny štrajk by priniesol obrovské ekonomické škody a v konečnom dôsledku by ešte zhoršil stav verejných financií a doplatili by naň práve tí, ktorých chceme chrániť: rodiny, deti, seniori či živnostníci“.
Demokrati chcú spojiť protesty so zbieraním podpisov pod petíciu na vyhlásenie referenda o vypísaní predčasných volieb. K zozbieraným 300 tisícom chcú v “Deň odpisu vlády” zozbierať chýbajúcich 50-tisíc podpisov: “300-tisíc ľudí už jasne povedalo, že chce koniec tejto vlády papalášov, míňania peňazí a zastrašovania. 17. novembra ideme vyzbierať posledné a ukázať, že Slovensko si zaslúži viac,” hovorí predseda strany Jaroslav Naď.
Hnutie Slovensko zostalo bokom
Hnutie Slovensko si bude novembrové udalosti pripomínať na vlastných podujatiach. Niektoré opozičné strany pozvanie na jeho pódiá prijali, niektoré nie.
Postoj Progresívneho Slovenska Igora Matoviča sklamal. Na straníckych tlačovkách síce na Michala Šimečku viackrát apeloval, ten však svoj názor nezmenil: “Nemyslíme si, že to je dobrá cesta, bude to vyzerať veľmi, veľmi zle… Ľudia potrebujú vidieť svetielko na konci tunela a opoziční voliči nádej, že opozícia po voľbách spolu zabojuje, aby tu nevládla mafia.“
Kto a s kým sa v pondelok na tribúny postaví sa môže ešte zmeniť. Isté je to, že 17. november nebude tento rok dňom pracovného pokoja. Viaceré školy, fakulty, firmy aj inštitúcie dali svojim študentom a zamestnancom voľno. S výzvou sa na riaditeľov škôl obrátila aj platforma Future Talks, ktorú vytvorili mládežnícke organizácie opozičných strán: „Tí, ktorí ešte neudelili riaditeľské alebo dekanské voľno na pondelok 17. novembra, by tak mali urobiť. Je to sviatok slobody a študentskej odvahy. Mladí si zaslúžia priestor sa zapojiť,” vyzýva koordinátor platformy Nikolas Prejsa.
Vládne strany si výročie Nežnej revolúcie a Deň boja za slobodu a demokraciu pripomenú v Devíne pri Bráne slobody a pri pamätníkoch obetí komunistického režimu. Premiér zvolal na tento deň aj rokovanie vlády.
November ´89 bude na bratislavskom Námestí slobody návštevníkom pripomínať nový pamätník. Jeho autormi sú Braňo Lackovič, Emanuel Zatlukaj a Jakub Trajter a slávnostne ho odhalia práve 17. novembra.
