Štefan Kvietik patril medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej hereckej scény. Počas svojej kariéry stvárnil desiatky divadelných, filmových aj televíznych postáv, ktoré sa natrvalo zapísali do pamäti divákov. Svoj talent uplatnil predovšetkým v psychologicko-realistických úlohách silných a robustných mužov. Napriek prvej impresii neprístupnosti si svojím uhrančivým pohľadom a precíteným hereckým prejavom získal srdcia divákov.
Herecké začiatky a vplyv rodiny
Kvietik pochádzal z rodiny, kde malo divadlo silné zastúpenie. Jeho rodičia boli divadelní ochotníci a už od detstva ho viedli k umeniu. Napriek tomu jeho prvý kontakt s divadlom nebol jednoduchý. Ako štvorročný sa stal svedkom dramatickej scény v hre Hrob lásky, kde jeho otec na javisku „umieral“ a matka nad ním smútila. Malý Kvietik sa rozplakal tak hlasno, že ho museli upokojiť, aby pochopil, že ide len o hru. Prierez jeho kariéry priniesol denník Čas.
Profesionálna kariéra a úlohy v SND
V roku 1957 ukončil Štefan Kvietik štúdium herectva na VŠMU v Bratislave. Následne pôsobil v Armádnom divadle v Martine, no od roku 1959 sa stal neoddeliteľnou súčasťou Činohry Slovenského národného divadla. Počas svojho pôsobenia na doskách SND stvárnil približne 80 postáv a od roku 1984 odovzdával svoje skúsenosti aj ako pedagóg na VŠMU.
Filmové role a íkona vo svetle reflektorov
Na filmovom plátne debutoval v roku 1960 v snímke Smrť sa volá Engelchen, ktorá bola adaptáciou literárneho diela Ladislava Mňačka. Nasledujúce roky priniesli ďalšie významné úlohy, medzi ktoré patrí Boxer a smrť (1962) Petra Solana, vojnová dráma Mŕtvi nespievajú (1965) či filmová adaptácia Živý bič (1966) podľa predlohy Mila Urbana.
Jednou z najpamätnejších postáv bola rola Pirina v kultovej snímke Medená veža (1970), kde si zahral po boku Emílie Vášáryovej. Spoločne sa objavili aj vo filme Červené víno (1972). Vrchol jeho filmovej kariéry predstavovala postava Sama Pichandu v epickej dráme Juraja Jakubiska Tisícročná včela (1983), ktorá sa stala jednou z najpopulárnejších slovenských ság.
[modula id=“250736″]
Posledné role a odkaz
V roku 1997 sa objavil v poslednom celovečernom filme Tábor padlých žien, kde si zahral spoločne s Jurajom Kukurom, Hanou Gregorovou a Františkom Kovárom. O rok neskôr sa naposledy predstavil v televíznom seriáli Horská služba, kde hral muža z horskej chaty, ktorého život naberie dramatický spád po príchode mladej študentky.
Nezmazateľný vplyv na slovenské herectvo
Počas svojej bohatej kariéry si Štefan Kvietik vybudoval renomé jedného z najtalentovanejších slovenských hercov. Jeho herecké majstrovstvo bolo ocenené nielen kritikou, ale predovšetkým divákmi, ktorí si jeho filmy a divadelné predstavenia dodnes pamätá. Spolu s legendami ako Jozef Kroner či Michal Dočolomanský patrí medzi herecké ikon slovenského filmu a divadla, ktoré ostanú navždy zapísané v dejinách slovenskej kultúry.
